Zombie zožrali Mozgostroje

Aj keď Mozgostroje driemu, je čas sa na chvíľu prebudiť a osláviť najdôležitejší zombie sviatok v roku.

Nie sme však jediný kto oslavuje. Vo Filadelfii organizuje dnes Dock Street Brewery ochutnávku piva uvareného špeciálne pre dnešný sviatok.

Pivo nesúce trefný názov “Walker” je uvarené z mozgov. Konkrétne z údených baraních mozgov.

Pivovar sa zjavne snaží diverzifikovať produkciu pre prípad vypuknutia zombie apokalypsy. Aj v prípade, že k zombie nákaze nedôjde Walkerových 7.2 percent obsiahnutého alkoholu je zárukou, že po pár pivách sa budete z krčmy nepríčetne potácať ako pravý zombie.

My ostatní si aspoň otvorme náš štandardný ležiak a namiesto tradičného cheers štrngnime s prívetkom brainz!

Brainz aj vám všetkým!

Nové Mozgostroje

Že už aj Ondrej Havlíček sa dokopal k tomu spraviť si blog bolo pre mňa jasným signálom, že s Mozgostrojmi musím pohnúť. Priznám sa, že som strávil pekných pár dní nad prípravou nového blogu. Na výsledok som však značne hrdý. Ak chcete vidieť skutočne geekovský spôsob blogovania, tak si choďte pozrieť nové Mozgostroje.

Hosting beží cez Github Pages. Github je webová platforma pre kontrolu a zdielanie verzii softwaru a vhodná aj na spravovanie vedeckých projektov. Stránku možno jednoducho pridať ako css/html projekt archivovaný na Githube a Github Pages ju automaticky zobrazia. Čiže nové blogové príspevky publikujem tým že ich pushujem na môj archív na githube. Úžasné.

Samotnú stránku som spravil v Jekylle. Jekyll je oproti WordPressu, Bloggeru a iným štandardným riešeniam oveľa flexibilnejší avšak vyžaduje viacej úsilia a skúsenosti s programovaním web stránok. Mojim hlavným dôvodom prečo som chcel flexibilitu, bola snaha písať články cez Ipythonovské Notebooky. To sú dokumenty kombinujúce Markdown text s Latexom a kódom v Pythone. Každý kto si stiahne Notebook môže spustiť kód, pozmeniť ho a hrať sa s ním. Takisto výsledky programov sú začlenené priamo do dokumentu a tu je v dokonca jedno či je výsledok text, tabuľka, graf, obrázok alebo dokonca animácia. Notebooky zobrazia všetky bežné formáty.

Okrem Notebookov flexibilitu Jekyllu moc nevyužijem. Rozmýšľal som, že by som spravil krajšiu stránku. To by som však musel pre konzistentnosť upraviť aj vzhľad Notebookov a napríklad aj vzhľad grafov. Vzhľad grafov je však silne podmienený ich schopnosťou sprostredkovať komplexný obsah. Rozhodol som sa že uprednostním funkčnosť a prispôsobil som vzhľad blogu vzhľadu Notebookov. Vzhľad je teda značne minimalistický. Myslím však, že v internetovej dobe keď z každej strany na vás vyskočí reklamný popup alebo facebookový like button môže byť takýto vzhľad osviežujúci.

Na komentovanie som pridal Disqus. Tento posledný krok bol až trápne jednoduchý.

Veľa výskumníkov si sťažuje, že písanie vedeckých textov je časovo náročné. Obrovské množstvo času pritom zožerie formátovanie textu, úprava literárnych odkazov a príprava obrázkov, grafov a tabuliek. Notebooky všetky tieto problémy riešia jedným chvatom. Zatiaľčo uvedenie Notebookov do vedeckej publikačnej praxi potrvá ešte desiatky rokov, už dnes môžeme využiť rýchlosť a flexibilitu notebookov pre vedeckú komunikáciu. V tomto zmysle snáď budú nové Mozgostroje oknom do budúcnosti vedeckej komunikácie.

Mozgostroje hibernujú

Myslím, že dospel čas nato posunúť Mozgostroje do ďalšej fázy ich cesty za ovládnutím sveta. V nasledujúcich mesiacoch sa budem venovať príprave vedeckého blogu v angličtine. Hlavným zlomovým bodom pre moje rozhodnutie sa stala nespokojnosť s WordPressom. V príspevkoch potrebujem Latex. Takisto chcem vkladať krátke programy a príkazy v programovacom jazyku a takisto výstupy príkazového riadku a grafického rozhrania. Ako ste videli v niektorých príspevkoch s WordPressom sa to všetko dá avšak je to relatívne nemotórne a ťažkopádne. Lepšie riešenia existujú. Nedávno som objavil Ipython notebook, čo je formát umožňujúci zaznamenať programovaciu session. Notebooky umožňujú kombinovať latex, kód a text. Automaticky embedujú grafické výstupy a to vrátane interaktívnej grafiky. Príklady Notebookov nájdete tu. Pre účely blogu možno Notebooky exportovať ako html. WordPress neumožňuje importovať html, aspoň nie bez toho aby som si zaplatil webhosting. To aj spravím, ale keď už budem mať server tak si vyberiem aj engine cez ktorý blog poženiem a WordPress to nebude.

Tým sa naskytá aj otázka či zachraňovať a presťahovať súčasné Mozgostroje. Myslím, že najjednoduchšie bude začať nový blog. Viaceré príspevky zo slovenských Mozgostrojov chcem preložiť aby si ich napr. aj Jerry Fodor alebo Alex Rosenberg mohli prečítať 🙂 Iné príspevky chcem prepracovať a doplniť.

Čo sa stane so slovenskými Mozgostrojmi? V tom nemám ešte celkom jasno. Ako posledné dva mesiace blogovej aktivity ukázali, rozhodne sa im dostane menej mojej pozornosti. Predpokladám, že nevyhynú úplne. Viem si napríklad predstaviť, že recenzie starších kníh budem pridávať sem, keďže pre anglofónny vedecký svet sú nezaujímavé.

Anglický blog by mohol začať bežať niekedy začiatkom budúceho roka. Všetci československí čitatelia sú samozrejme vítaní aj na novom blogu. Keď bude spustený postnem link aj sem.

Geopolitický dopad Zombie


Toto je posledný článok o Zombie. V ňom sa chcem venovať Dreznerovým (2010, 2011) analýzam vývoja medzinárodných vzťahov, ak by došlo k útoku Zombie. Viaceré teoretické pozície sa snažia ozrejmiť fungovanie medzinárodných vzťahov. Zároveň tvoria odlišné predpovede budúceho vývoja. Čiastočne tak umožňujú dospieť k normatívnym záverom – odporúčajú aké konanie je z pohľadu záujmov konkrétneho aktéra najvýhodnejšie. Drezner (2010) rozoberá tri hlavné pozície a ich predpovede geopolitického vývoja v prípade Zombie apokalypsy. V rámci každej pozície by pritom bolo možné identifikovať viaceré rozličné podprúdy. V tejto analýze sa však sústredíme na ich hrubé spoločné črty.

Liberalizmus

Liberáli tvrdia, že kooperácia medzi ľudmi a teda aj národmi a štátmi je win-win situácia. Každý z kooperácie profituje. Preto sa oplatí kooperovať, čoho historickým dôsledkom je nástup globalizácie, kapitalizmu a voľného trhového hospodárstva.  Zombie nie sú ochotní/schopní kooperácie a preto tvoria hrozbu pre liberálnu spoločnosť. Paradoxne práve niektoré politické stratégie tradične obhajované liberálmi ako otvorené hranice a ochrana súkromného vlastníctva (napr. súkromných cintorínov) môže urýchliť šírenie zombie epidémie. Liberáli predpovedajú, že sa ľudia zoči-voči zombie spoja a vytvoria organizáciu, ktorej úlohou bude potlačenie zombie hrozby. Túto úlohu by mohla prevziať napríklad OSN, ktorá by bola zrejme premenovaná na Organizácia Spojených Živých Národov. V rámci humanitárnych misii by tak OSN poskytovala mandát na intervenčné misie snažiace sa o potlačenie zombie hrozby vo “failed states” – v regiónoch, kde si miestna vláda s touto hrozbou nevie poradiť. To by bol najskôr prípad chudobných afrických štátov. Liberáli by zrejme uznali, že toto riešenie nebude optimálne a niektoré regióny budú stratené a v iných regiónoch povedie k trvalému konfliktu. Väčšina štátov sa však podarí ochrániť pred zombie epidémiou a vo vyspelom svete sa hrozba obmedzí na zopár zriedkavých zásahov v okolí cintorínov a v pivniciach notorických nekrofilov.

Neokonzervatizmus

Neoconi majú v rozdelení sveta jasno. Svet sa delí na spojencov a na os zla. Môžete si tipnúť kam sa asi zaradia zombie. Zlo musí byť zničené. Neoconi navrhujú pohotovú a drvivú vojnovú intervenciu proti zombie. Jej cieľom je vyhubiť túto hrozbu do posledného zombie. Neokonzervatívna politika je konzistentná s epidemiologickým modelom Munza a kolegov, ktorý som predstavil v predchádzajúcom príspevku. Munz et al. ukázali, že len rýchla, pohotová a drvivá intervencia môže byť úspešná. Na druhej strane neokonzervativci môžu veľmi pohotovo lokalizovať niektorých (živých) diktátorov a autoritárske vlády na osy nemŕtveho zla (“axis of evil dead”). Koniec koncov zombie sú najskôr len biochemickou zbraňou vyvinutou týmito diktátormi. To môže viesť k rozšírenému konfliktu medzi ľuďmi a ľudskými národmi.

Realizmus

Realisti popierajú, že cieľom ľudí je kooperovať alebo, že svet sa delí na apriori zlých a dobrých. Podľa realistov medzinárodnú politiku určuje moc a túžba po moci. V tomto aspekte sa ani zombie nelíšia od ľudí (moc = viac čerstvých mozgov k večeri). Mocné štáty sa môžu pokúsiť využiť zombie ako biologickú zbraň alebo ako zámienku pre “mierotvorné” misie v štátoch zamorenými zombie, napríklad za účelom získania prístupu k nerastným surovinám. Podľa realistov by sa tak geopolitická štruktúra s nástupom zombie zásadne nezmenila.

Posúdenie relatívnej aplikovateľnosti jednotlivých teórii necháva Drezner na čitateľovi. Možno budúcnosť ukáže, ktorá teória bola bližšie k pravde.

Týmto sa dostávame k záveru cyklu článkov o zombie. Veda je najlepšou a vskutku jedinou metódou ako sa dopracovať k spoľahlivým poznatkom o fungovaní sveta. To platí aj v prípade zombie apokalypsy. Na rozdiel od upírov, duchov, lichov a iných návštevníkov zo záhrobia (ako dokladá hollywoodsky folklór) mierové spolunažívanie so zombie je nanajvýš nepravdepodobné. Zombie sú preto dôležitou hrozbou, ktorú sa neoplatí ignorovať. Ako ilustrovali články v tejto sérii, vedci sa touto hrozbou výdatne zaoberali a práve vďaka ním sme na zombie hrozbu dobre pripravení. Ježiš môže kľudne povstať druhýkrát.

Drezner, D. W. (2010). Night of the Living Wonks. Foreign Policy, 180, 34-38.
Drezner, D. W. (2011). Theories of international politics and zombies. Princeton University Press.

Epidemiológia Zombie Útoku


V predchádzajúcich článkoch sme videli ako zombie infekciu diagnostikovať. Čo však robiť ak zistíme výskyt zombie v populácii? Ako predpovedať osud ľudskej rasy a ako najlepšie proti zombie zakročiť?

Munz s kolegami (2009) predstavili epidemiologický model Zombie útoku, ktorý nám umožňuje vyššie uvedené otázky zodpovedať. Najjednoduchšia verzia tohoto modelu vychádza z troch skupín populácie – živí (L), mŕtvi (D) a zombie (Z). Nasledujúce rovnice definujú dynamiku vývoja populácie. Autori ich navrhli na základe dôkladnej rešerše literatúry o zombie.

L = \beta L - \delta L - \alpha LZ

Ľudia. Prvý člen vyjadruje počet pôrodov, druhý člen prirodzený úbytok obyvateľstva v dôsledku úmrtia a tretí člen úbytok obyvateľstva v dôsledku zombie útokov. Tretí faktor závisí od počtu ľudí aj od počtu zombie. Čím viac ľudí a zombie, tým pravdepodobnejšie je ich vzájomné stretnutie a konfrontácia.

D = \delta L + \gamma LZ - \zeta D

Mŕtvy. Prvý člen vyjadruje počet prirodzených úmrtí. Druhý člen tvoria zombie, ktorých ľudia usmrtili a títo sa tak môžu znova vrátiť do stavu odpočinku. Znova pravdepodobnosť zabitia zombie človekom závisí od pravdepodobnosti ich stretnutia a teda od počtu zombie a počtu ľudí. Tretí člen vyjadruje úbytok mŕtvych v dôsledku vzkriesenia do stavu zombie. Hnusné na tomto modeli je, že aj ľudmi zabití zombie môžu byť znova vzkriesení.

Z = \alpha LZ - \gamma LZ + \zeta D

Zombie. Prvé dva členy vyjadrujú pribúdanie a ubúdanie zombie v dôsledku stretnutiami s ľudmi. Tretí člen vyjadruje prírast zombie v dôsledku vzkriesenia.

Munz s kolegami analyzovali tento model a viaceré jeho rozšírené verzie. Základná verzia má dva rovnovážne stavy – populáciu tvoria buď zombie alebo ľudia. Rovnovážne spolunažívanie teda nie je možné. Pritom rovnovážny stav kde populáciu tvoria ľudia nie je stabilný. Stačí jeden jediný zombie a v priebehu krátkeho času bude ľudstvo vyhubené. Graf nižšie ukazuje, že na naplnenie takéhoto scenára stačí 5 dní (pri počiatočnej populácii 500k ľudí).

Autori štúdie sa nevzdali a vyskúšali rôzne formy prevencie proti zombie útoku.

A. Karanténa umožňuje izolovať zombie takže títo nemôžu infikovať ďalších ľudí. Tento scenár dokáže nanajvýš spomaliť vyhubenie ľudstva, avšak katastrofu sa ním odvrátiť nepodarí.

B. Ľudstvo vynašlo liek ako zombie premeniť naspäť na človeka. Tento liek však ľudí neimunizuje proti ďalšej zombie infekcii. Graf nižšie ukazuje, že touto taktikou sa podarí odvrátiť katastrofu, zombie sa však vyhubiť nepodarí. Jediný stabilný rovnovážny stav tvorí zmiešaná populácia dominovaná zombie.

C. Nakoniec autori vyskúšali taktiku masívneho hubenia zombie, napr. pomocou zbraní hromadného ničenia. Grafika nižšie znázorňuje vývin zombie populácie po zásahoch ktoré zničili 25, 50 a 75 % populácie zombie. Grafika ukazuje, že len jednorázový zásah, ktorý kompletne vyhubí celú populáciu zombie môže byť úspešný.

Autori, preto odporúčajú pre prípad zombie epidémie pohotový, rýchly a tvrdý útok. Inak sú šance ľudstva na prežitie mizivé.

Demografia Zombie

S problémami ohľadom výskumu sociálne tabuizovaných tém nezápasí len psychológia, ale aj sociológia. Sociológovia sa tradične spoliehajú na dotazníky a ochotu ľudí pravdivo zodpovedať ich otázky. IAT pre zombie, ktorý som predstavil včera síce umožní každému konfrontovať sa s vlastnou posmrtnou identitou ako však s touto informáciou naloží ostáva na ňom. Drvivá väčšina zombie radšej svoju identitu pred verejnosťou skryje. Nemôžeme teda očakávať, že dotazníkový cenzus, či už anonymný alebo nie, nám poskytne správne demografické údaje o zombie.

Aj v tomto prípade však existujú triky ako získať aspoň približné údaje. S prvým návrhom prišiel Andrew Gelman (2010). Nebudume sa pýtať ľudí priamo na ich identitu, ale na to, koľko zombie vo svojom  okolí poznajú. Ak ste včera zistili pomocou IAT, že vaša babka je zombie tak vám nepríde také nepríjemné túto informáciu priznať, ako keby sa vás niekto pýtal, či vy ste zombie – áno/nie. Predchádzajúci výskum nám umožní určiť koľko ľudí v priemere tvorí sociálnu sieť známych u priemerného dospelého. Pomocou tejto informácie a údajoch z dotazníka môžeme vypočítať proporciu zombie v populácii ako podiel známych, ktorí sú zombie zo všetkých známych ktorých dotyčný pozná. Gelman ešte žiadne dáta nepublikoval, takže asi zber dát ešte stále prebieha.

Zelterman (in press) poskytuje alternatívnu stratégiu zberu demografických údajov o zombie a poskytuje aj prvé dáta, takže si môžeme spraviť lepší obraz o tejto subpopulácii. Zelterman používa dva triky. Po prvé, niektoré údaje je ľahšie zozbierať na úrovni štátov a regiónov ako na úrovni jednotlivých osôb. Študovaním regionálnych rozdielov môžeme následne zistiť, ktoré faktory vplývajú na výskyt zombie. Napríklad merať korupciu na individuálnej úrovni nie je ľahké a ani moc zmysluplné. Na geografickej úrovni však môžeme s vyššou spoľahlivosťou povedať, že niektoré štáty sú skorumpovanejšie a iné menej. Následne môžeme napríklad určiť či je religiozita asociovaná s korupciou. Táto metóda je jednoduchšia ako keby sme sa museli pýtať jednotlivcov na ich korupčné a náboženské sklony. Môžeme totiž použiť už existujúce údaje z pravidelne organizovaných národných prieskumov a sčítaní.

Zelterman sa rozhodol porovnať výskyt zombie v štátoch USA. Stále máme však problém ako zistiť proporcie zombie v jednotlivých štátoch. Tu použil Zelterman druhý trik – ak netušíš odpoveď, spýtaj sa Googlu. Pre každý z 50 štátov USA, Zelterman zadal do vyhladávača “zombie” a meno štátu. Zelterman použil počet Googlom nájdených linkov ako indikátor výskytu zombie v danom štáte. Týmto síce nemôžeme zistiť priamo absolútne čísla zombie, ale môžeme zistiť ich relatívnu početnosť a tým pádom aj určiť faktory, ktoré ich výskyt ovplyvňujú. Niektoré štáty sú väčšie ako iné a preto je pravdepodobnejšie, že viac linkov sa na ne bude vzťahovať. Zelterman preto vypočítal počet linkov na jedného obyvateľa a ďalej analyzoval túto kvantitu ako závislú premennú. Najvyšší výskyt zombie bol na Aljaške, najnižší v Pennsylvánii.

Zelterman analyzoval vplyv nasledujúcich faktorov, pri ktorých je podozrenie, že môže vplývať na výskyt zombie. (Ide o priemerné hodnoty pre každý štát.)

Počet úmrtí na osobu za rok – zjavne každý mŕtvy má potenciál stať sa mŕtvym živým

Percento hlasov pre Georga Busha vo voľbách 2004 – určite je zaujímavé zistiť či zombie majú politické preferencie

Počet supermarketov na obyvateľa – súvis je evidentný

Percento kremovaných mŕtvol – deštrukcia telesnej schránky minimalizuje pravdepodobnosť posmrtnej existencie

Percento chronických alkoholikov – podgurážení alkoholici na ceste domov sú ľahkou korisťou pre zombie

Podiel úmrtí zapríčinených strelnou zbraňou zo všetkých úmrtí – strelné zbrane slúžia na obranu, znižujú počet zombie, takisto môžu byť indikátorov vnímaného nebezpečenstva.

Počet víťaziek Miss America – indikátor priemernej fyzickej krásy obyvateľstva v danom štáte, zombie sú škaredí.

Výsledky multivariátnej regresie sú znázornené vyššie. V riadkoch sú faktory a posledný stĺpec uvádza p hodnoty. Počet supermarketov a počet miss negatívne koreloval s výskytom zombie. T.j. Zombie nájdeme v škaredších štátoch s menším počtom supermarketov. Prekvapivo podiel kremácii pozitívne koreloval s počtom zombie. Táto korelácia bola marginálne signifikantná. Je možné, že počet kremácii indikuje vnímaní stupeň ohrozenia u obyvateľstva. Takisto zombie môžu byť agresívnejší v štátoch kde im hrozí kremácia. Zelterman uzatvára, že najlepšie šancu zachrániť sa pred zombie máte ak sa so skupinou pekných dievčat zabarikádujete v miestnom supermarkete.

Epidémiu zombie možno vnímať ako zápas v zbrojení s ľudskou rasou, kde adaptáciu na jednej strane strieda adaptácia na strane druhej. Populácia zombie je dynamická a podlieha rapídnym fluktuáciám. Zeltermanove demografické závery preto treba brať s rezervou – ako statický záznam, ktorý už v úzkom časovom pásme nemusí byť platný. V ďalších príspevkoch sa pozrieme na evolučné a epidemiologické modely šírenia zombie.

Gelman A. (2010). “How many zombies do you know?” Using indirect survey methods to measure alien attacks and outbreaks of the undead. arXiv:1003.6087

Zelterman, D. (in press). Demographics of Zombies in the United States.
In: R. Smith (ed) Mathematical Modelling of Zombies, University of Ottawa Press.

Zombie medzi nami

Pomaly sa blíži rok existencie Mozgostrojov a je možné rekapitulovať nakoľko bola snaha o ovládnutie sveta úspešná. V prvom roku mal blog skromný cieľ – ovládnuť československú blogosféru. Výsledky tejto snahy sú zmiešané. Na jednej strane sa podarilo vyradiť hlavný konkurenčný blog Massive Error. Filip Tvrdý evidentne nezvládol nástup Mozgostrojov a konfrontáciu vzdal. Žiaľ čitateľov ME sa počas uplynulých mesiacov nepodarilo tak celkom získať. Pristúpil som, preto k stratégii dočasne emulovať štýl a marketingové triky ME. ME minulý rok prezentoval pri príležitosti veľkej noci – kresťanského sviatku Ježišovho zmŕtvychvstania, sériu článkov zaoberajúcich sa kresťanstvom. Kresťanstvo a kresťanské príbehy o Zombie nepatria medzi témy, v ktorých sa vyznám a ktoré by ma zaujímali. Rozhodol som sa preto zobrať tému širšie a pripravil som sériu článkov o Zombie. Predsalen, Ježiš, okrem toho, že bol kresťan, bol, technicky vzaté, Zombie. A tak nielen kresťania ale aj Zombíci majú čo oslavovať.

V prvom článku musíme ujasniť, kto je a kto nie je zombie. Zombie sú definovaný ako nemŕtvi ľudia, ľudia ktorí prekonali smrť, ale žijú ďalej. V hollywoodskych filmoch sú znázornení ako pohybujúce sa mŕtvoly. Treba dodať, že takýto výzor nie je súčasťou definície a vskutku môžu existovať Zombie, ktorý vyzerajú ako živí ľudia ale sú mŕtvi. Niektorí filozofi dokonca rozšírili túto definíciu, tak že zombie sa správajú presne ako ich hypotetické živé proťajšky. Takže ako zistiť či je niekto zombie? Samozrejme môžeme sa ľudí spýtať, či sú zombie. Je Fero zombie? Spýtali sme sa Fera. Fero tvrdí, že nie je. Úľava. Ešteže tak. Problém je v tom, že príslušnosť k Zombie je sociálne ošemetná téma. Priznanie príslušnosti by mohlo viesť k diskriminácii, sociálnemu odmietnutiu, prenasledovaniu alebo pochovaniu zaživa. Zombíci sú preto, či už vedome alebo nevedome motivovaní zatajiť svoju posmrtnú príslušnosť.

Podobným problémom čelili sociálni psychológovia už v minulosti. Napríklad, nemá moc zmysel sa pýtať niekoho či je rasista, lebo každý vám povie, že nie, nie, nie. Psychológovia preto prišli s takzvanými implicitnými testmi. Najznámejším takýmto testom je Implicit Association Test (IAT). Verzia testujúca rasizmus môže vyzerať napríklad nasledovne. V strede obrazovky počítača sa objavujú rôzne slová. V prvej fáze, probant musí určiť stlačením klávesy, či zobrazené slovo asociuje so slovom “biely” (ľavé tlačítko) alebo “čierny” (pravé tlačítko). V druhej fáze asociuje zobrazované slová so slovami príjemný a nepríjemný. Nasledujú dve fázy, ktoré prezentujú kombinované úlohy. Probanti musia určiť či prezentované slovo patrí do kategórie biely/príjemný alebo čierny/nepríjemný resp. biely/nepríjemný alebo čierny/príjemný v poslednej fáze. Ak probandi asociujú biely s príjemným tak bude pre nich táto úloha jednoduchšia a ich reakcie budú rýchlejšie, lebo nemusia riešiť konfliktné situácie. Úloha nám umožní zistiť reakčné časy a tak na základe ich rýchlosti v posledných dvoch fázach môžeme zistiť či pre probantov je slovo čierny konzistentnejšie so slovom príjemný alebo nepríjemný a aký silný je tento rasistický bias. Podobný test môžeme vyvinúť pre iné tabuizované témy. Napríklad, môžeme zistiť, či je niekto Zombie. A to nezávisle od toho či nám to chce povedať a či si je toho faktu vôbec vedomý.

Takýto Zombie test bol implementovaný a môžete ho nájsť (v angličtine) tu. Test zaberie ca. 5 minút. Umožní vám spoľahlivo zistiť, či je vaša mamka alebo dedko Zombie. Dokonca ak si nie ste istý vlastnou posmrtnou identitou, tento test vám pomôže. Do toho!