Knobeho efekt

Znova som raz pristihol filozofov ako balia vzduch do fliaš a predávajú ho ako výskum. Knobeov efekt má za čieľ ilustrovať, že aktérove ciele ovplyvňujú morálny úsudok pričom tradične sa predpokladá, že inferencia funguje len opačným smerom.

Demonštrácia Knobeho efektu funguje nasledovne:

The vice-president of a company went to the chairman of the board and said, “We are thinking of starting a new program. It will help us increase profits, but it will also harm the environment.” The chairman of the board answered, “I don’t care at all about harming the environment. I just want to make as much profit as I can. Let’s start the new program.”
They started the new program. Sure enough, the environment was harmed. (Knobe, 2010, s. 191)

V tomto prípade ľudia tvrdia, že riaditeľ úmyselne znečistil prostredie. Ak však zameníme v príklade vyššie “harm” za “help” ľudia odpovedajú, že riaditeľ nepomohol prostrediu úmyselne. Knobe tvrdí, že v tom prvom prípade je kritické, že správanie je považované za amorálne. Preto v prvom prípade je správanie považované za úmyselné zatiaľčo v druhom prípade je považované za neúmyselné.

Skúsme nasledujúci príklad.

Albert prišiel domov zo školy. Vytiahol zo skrine najväčšiu panvicu a ide sa na nej špúšťať na kopec za dom. Mama mu hovorí, ‘Albert nekĺzaj sa na panvici lebo ju doškrabeš.’ Albert hovorí že mu je jedno že panvicu doškrabe, hlavne že sa na nej posánkuje. Albert sa odišiel kĺzať na kopec za dom. A vskutku, panvica bola doškrabaná.

Otázka: doškrabal Albert panvicu úmyselne? Odpoveď: Áno

Príbeh pokračuje.

Barbora príde domov, vyberie zo skrine najväčšiu panvicu a ide sa na nej špúšťať na kopec za dom. Mama jej hovorí, ‘Barbora nekĺzaj sa na panvici lebo ju doškrabeš.’ Barbora hovorí že jej je to jedno že panvicu doškrabe, hlavne že sa na nej posánkuje. Barbora sa odišla kĺzať na kopec za dom. A vskutku, panvica bola doškrabaná.

Otázka: doškrabala Barbora panvicu úmyselne? Odpoveď: Nie. Prečo? Lebo panvicu doškrabal Albert už pred ňou. Barbora teda nedoškrabala panvicu a teda ju nedoškrabala úmyselne.

Pointa je v tom, že kauzálna štruktúra v Knobeovom prípade s “harm” je podobná Albertovmu prípadu zatiaľčo kauzálna štruktúra v prípade s “help” je podobná Barborinmu prípadu. Je tomu tak preto lebo a) prostredie je v dobrom stave, ktorý už nemožno vylepšiť avšak, ktorý možno zhoršiť, b) firma môže do veľkej miery zničiť prostredie (napr. BP sú v tom experti) avšak ťažko firma nejak radikálne prostrediu pomôže. Vskutku ak firmy a politici hovoria o tom, že chcú prostrediu pomôcť, tak sa hovorí o zamedzení emisii alebo inej redukcii už existujúcich (úmyselných) negatívnych vplyvov na prostredie. Ťažko v týchto prípadoch hovoriť o tom že dotyčný prostrediu pomohli, keďže iba redukovali svoj vplyv. Knobeho effekt nemá nič spoločné s úmyslami alebo s morálnosťou konania, ale je dôsledkou odlišnej kauzálnej štruktúry použitých príkladov.

Čo dodať na záver? Zabudnite na myšlienkové experimenty. X-phi, to je budúcnosť predávania vzduchu vo flašiach. X-phi je budúcnosť filozofie!

Knobe, J. (2010). Person as scientist, person as moralist. Behavioral and Brain Sciences, 33, 315–329.