Epidemiológia Zombie Útoku


V predchádzajúcich článkoch sme videli ako zombie infekciu diagnostikovať. Čo však robiť ak zistíme výskyt zombie v populácii? Ako predpovedať osud ľudskej rasy a ako najlepšie proti zombie zakročiť?

Munz s kolegami (2009) predstavili epidemiologický model Zombie útoku, ktorý nám umožňuje vyššie uvedené otázky zodpovedať. Najjednoduchšia verzia tohoto modelu vychádza z troch skupín populácie – živí (L), mŕtvi (D) a zombie (Z). Nasledujúce rovnice definujú dynamiku vývoja populácie. Autori ich navrhli na základe dôkladnej rešerše literatúry o zombie.

L = \beta L - \delta L - \alpha LZ

Ľudia. Prvý člen vyjadruje počet pôrodov, druhý člen prirodzený úbytok obyvateľstva v dôsledku úmrtia a tretí člen úbytok obyvateľstva v dôsledku zombie útokov. Tretí faktor závisí od počtu ľudí aj od počtu zombie. Čím viac ľudí a zombie, tým pravdepodobnejšie je ich vzájomné stretnutie a konfrontácia.

D = \delta L + \gamma LZ - \zeta D

Mŕtvy. Prvý člen vyjadruje počet prirodzených úmrtí. Druhý člen tvoria zombie, ktorých ľudia usmrtili a títo sa tak môžu znova vrátiť do stavu odpočinku. Znova pravdepodobnosť zabitia zombie človekom závisí od pravdepodobnosti ich stretnutia a teda od počtu zombie a počtu ľudí. Tretí člen vyjadruje úbytok mŕtvych v dôsledku vzkriesenia do stavu zombie. Hnusné na tomto modeli je, že aj ľudmi zabití zombie môžu byť znova vzkriesení.

Z = \alpha LZ - \gamma LZ + \zeta D

Zombie. Prvé dva členy vyjadrujú pribúdanie a ubúdanie zombie v dôsledku stretnutiami s ľudmi. Tretí člen vyjadruje prírast zombie v dôsledku vzkriesenia.

Munz s kolegami analyzovali tento model a viaceré jeho rozšírené verzie. Základná verzia má dva rovnovážne stavy – populáciu tvoria buď zombie alebo ľudia. Rovnovážne spolunažívanie teda nie je možné. Pritom rovnovážny stav kde populáciu tvoria ľudia nie je stabilný. Stačí jeden jediný zombie a v priebehu krátkeho času bude ľudstvo vyhubené. Graf nižšie ukazuje, že na naplnenie takéhoto scenára stačí 5 dní (pri počiatočnej populácii 500k ľudí).

Autori štúdie sa nevzdali a vyskúšali rôzne formy prevencie proti zombie útoku.

A. Karanténa umožňuje izolovať zombie takže títo nemôžu infikovať ďalších ľudí. Tento scenár dokáže nanajvýš spomaliť vyhubenie ľudstva, avšak katastrofu sa ním odvrátiť nepodarí.

B. Ľudstvo vynašlo liek ako zombie premeniť naspäť na človeka. Tento liek však ľudí neimunizuje proti ďalšej zombie infekcii. Graf nižšie ukazuje, že touto taktikou sa podarí odvrátiť katastrofu, zombie sa však vyhubiť nepodarí. Jediný stabilný rovnovážny stav tvorí zmiešaná populácia dominovaná zombie.

C. Nakoniec autori vyskúšali taktiku masívneho hubenia zombie, napr. pomocou zbraní hromadného ničenia. Grafika nižšie znázorňuje vývin zombie populácie po zásahoch ktoré zničili 25, 50 a 75 % populácie zombie. Grafika ukazuje, že len jednorázový zásah, ktorý kompletne vyhubí celú populáciu zombie môže byť úspešný.

Autori, preto odporúčajú pre prípad zombie epidémie pohotový, rýchly a tvrdý útok. Inak sú šance ľudstva na prežitie mizivé.