Demografia Zombie

S problémami ohľadom výskumu sociálne tabuizovaných tém nezápasí len psychológia, ale aj sociológia. Sociológovia sa tradične spoliehajú na dotazníky a ochotu ľudí pravdivo zodpovedať ich otázky. IAT pre zombie, ktorý som predstavil včera síce umožní každému konfrontovať sa s vlastnou posmrtnou identitou ako však s touto informáciou naloží ostáva na ňom. Drvivá väčšina zombie radšej svoju identitu pred verejnosťou skryje. Nemôžeme teda očakávať, že dotazníkový cenzus, či už anonymný alebo nie, nám poskytne správne demografické údaje o zombie.

Aj v tomto prípade však existujú triky ako získať aspoň približné údaje. S prvým návrhom prišiel Andrew Gelman (2010). Nebudume sa pýtať ľudí priamo na ich identitu, ale na to, koľko zombie vo svojom  okolí poznajú. Ak ste včera zistili pomocou IAT, že vaša babka je zombie tak vám nepríde také nepríjemné túto informáciu priznať, ako keby sa vás niekto pýtal, či vy ste zombie – áno/nie. Predchádzajúci výskum nám umožní určiť koľko ľudí v priemere tvorí sociálnu sieť známych u priemerného dospelého. Pomocou tejto informácie a údajoch z dotazníka môžeme vypočítať proporciu zombie v populácii ako podiel známych, ktorí sú zombie zo všetkých známych ktorých dotyčný pozná. Gelman ešte žiadne dáta nepublikoval, takže asi zber dát ešte stále prebieha.

Zelterman (in press) poskytuje alternatívnu stratégiu zberu demografických údajov o zombie a poskytuje aj prvé dáta, takže si môžeme spraviť lepší obraz o tejto subpopulácii. Zelterman používa dva triky. Po prvé, niektoré údaje je ľahšie zozbierať na úrovni štátov a regiónov ako na úrovni jednotlivých osôb. Študovaním regionálnych rozdielov môžeme následne zistiť, ktoré faktory vplývajú na výskyt zombie. Napríklad merať korupciu na individuálnej úrovni nie je ľahké a ani moc zmysluplné. Na geografickej úrovni však môžeme s vyššou spoľahlivosťou povedať, že niektoré štáty sú skorumpovanejšie a iné menej. Následne môžeme napríklad určiť či je religiozita asociovaná s korupciou. Táto metóda je jednoduchšia ako keby sme sa museli pýtať jednotlivcov na ich korupčné a náboženské sklony. Môžeme totiž použiť už existujúce údaje z pravidelne organizovaných národných prieskumov a sčítaní.

Zelterman sa rozhodol porovnať výskyt zombie v štátoch USA. Stále máme však problém ako zistiť proporcie zombie v jednotlivých štátoch. Tu použil Zelterman druhý trik – ak netušíš odpoveď, spýtaj sa Googlu. Pre každý z 50 štátov USA, Zelterman zadal do vyhladávača “zombie” a meno štátu. Zelterman použil počet Googlom nájdených linkov ako indikátor výskytu zombie v danom štáte. Týmto síce nemôžeme zistiť priamo absolútne čísla zombie, ale môžeme zistiť ich relatívnu početnosť a tým pádom aj určiť faktory, ktoré ich výskyt ovplyvňujú. Niektoré štáty sú väčšie ako iné a preto je pravdepodobnejšie, že viac linkov sa na ne bude vzťahovať. Zelterman preto vypočítal počet linkov na jedného obyvateľa a ďalej analyzoval túto kvantitu ako závislú premennú. Najvyšší výskyt zombie bol na Aljaške, najnižší v Pennsylvánii.

Zelterman analyzoval vplyv nasledujúcich faktorov, pri ktorých je podozrenie, že môže vplývať na výskyt zombie. (Ide o priemerné hodnoty pre každý štát.)

Počet úmrtí na osobu za rok – zjavne každý mŕtvy má potenciál stať sa mŕtvym živým

Percento hlasov pre Georga Busha vo voľbách 2004 – určite je zaujímavé zistiť či zombie majú politické preferencie

Počet supermarketov na obyvateľa – súvis je evidentný

Percento kremovaných mŕtvol – deštrukcia telesnej schránky minimalizuje pravdepodobnosť posmrtnej existencie

Percento chronických alkoholikov – podgurážení alkoholici na ceste domov sú ľahkou korisťou pre zombie

Podiel úmrtí zapríčinených strelnou zbraňou zo všetkých úmrtí – strelné zbrane slúžia na obranu, znižujú počet zombie, takisto môžu byť indikátorov vnímaného nebezpečenstva.

Počet víťaziek Miss America – indikátor priemernej fyzickej krásy obyvateľstva v danom štáte, zombie sú škaredí.

Výsledky multivariátnej regresie sú znázornené vyššie. V riadkoch sú faktory a posledný stĺpec uvádza p hodnoty. Počet supermarketov a počet miss negatívne koreloval s výskytom zombie. T.j. Zombie nájdeme v škaredších štátoch s menším počtom supermarketov. Prekvapivo podiel kremácii pozitívne koreloval s počtom zombie. Táto korelácia bola marginálne signifikantná. Je možné, že počet kremácii indikuje vnímaní stupeň ohrozenia u obyvateľstva. Takisto zombie môžu byť agresívnejší v štátoch kde im hrozí kremácia. Zelterman uzatvára, že najlepšie šancu zachrániť sa pred zombie máte ak sa so skupinou pekných dievčat zabarikádujete v miestnom supermarkete.

Epidémiu zombie možno vnímať ako zápas v zbrojení s ľudskou rasou, kde adaptáciu na jednej strane strieda adaptácia na strane druhej. Populácia zombie je dynamická a podlieha rapídnym fluktuáciám. Zeltermanove demografické závery preto treba brať s rezervou – ako statický záznam, ktorý už v úzkom časovom pásme nemusí byť platný. V ďalších príspevkoch sa pozrieme na evolučné a epidemiologické modely šírenia zombie.

Gelman A. (2010). “How many zombies do you know?” Using indirect survey methods to measure alien attacks and outbreaks of the undead. arXiv:1003.6087

Zelterman, D. (in press). Demographics of Zombies in the United States.
In: R. Smith (ed) Mathematical Modelling of Zombies, University of Ottawa Press.