Zombie medzi nami

Pomaly sa blíži rok existencie Mozgostrojov a je možné rekapitulovať nakoľko bola snaha o ovládnutie sveta úspešná. V prvom roku mal blog skromný cieľ – ovládnuť československú blogosféru. Výsledky tejto snahy sú zmiešané. Na jednej strane sa podarilo vyradiť hlavný konkurenčný blog Massive Error. Filip Tvrdý evidentne nezvládol nástup Mozgostrojov a konfrontáciu vzdal. Žiaľ čitateľov ME sa počas uplynulých mesiacov nepodarilo tak celkom získať. Pristúpil som, preto k stratégii dočasne emulovať štýl a marketingové triky ME. ME minulý rok prezentoval pri príležitosti veľkej noci – kresťanského sviatku Ježišovho zmŕtvychvstania, sériu článkov zaoberajúcich sa kresťanstvom. Kresťanstvo a kresťanské príbehy o Zombie nepatria medzi témy, v ktorých sa vyznám a ktoré by ma zaujímali. Rozhodol som sa preto zobrať tému širšie a pripravil som sériu článkov o Zombie. Predsalen, Ježiš, okrem toho, že bol kresťan, bol, technicky vzaté, Zombie. A tak nielen kresťania ale aj Zombíci majú čo oslavovať.

V prvom článku musíme ujasniť, kto je a kto nie je zombie. Zombie sú definovaný ako nemŕtvi ľudia, ľudia ktorí prekonali smrť, ale žijú ďalej. V hollywoodskych filmoch sú znázornení ako pohybujúce sa mŕtvoly. Treba dodať, že takýto výzor nie je súčasťou definície a vskutku môžu existovať Zombie, ktorý vyzerajú ako živí ľudia ale sú mŕtvi. Niektorí filozofi dokonca rozšírili túto definíciu, tak že zombie sa správajú presne ako ich hypotetické živé proťajšky. Takže ako zistiť či je niekto zombie? Samozrejme môžeme sa ľudí spýtať, či sú zombie. Je Fero zombie? Spýtali sme sa Fera. Fero tvrdí, že nie je. Úľava. Ešteže tak. Problém je v tom, že príslušnosť k Zombie je sociálne ošemetná téma. Priznanie príslušnosti by mohlo viesť k diskriminácii, sociálnemu odmietnutiu, prenasledovaniu alebo pochovaniu zaživa. Zombíci sú preto, či už vedome alebo nevedome motivovaní zatajiť svoju posmrtnú príslušnosť.

Podobným problémom čelili sociálni psychológovia už v minulosti. Napríklad, nemá moc zmysel sa pýtať niekoho či je rasista, lebo každý vám povie, že nie, nie, nie. Psychológovia preto prišli s takzvanými implicitnými testmi. Najznámejším takýmto testom je Implicit Association Test (IAT). Verzia testujúca rasizmus môže vyzerať napríklad nasledovne. V strede obrazovky počítača sa objavujú rôzne slová. V prvej fáze, probant musí určiť stlačením klávesy, či zobrazené slovo asociuje so slovom “biely” (ľavé tlačítko) alebo “čierny” (pravé tlačítko). V druhej fáze asociuje zobrazované slová so slovami príjemný a nepríjemný. Nasledujú dve fázy, ktoré prezentujú kombinované úlohy. Probanti musia určiť či prezentované slovo patrí do kategórie biely/príjemný alebo čierny/nepríjemný resp. biely/nepríjemný alebo čierny/príjemný v poslednej fáze. Ak probandi asociujú biely s príjemným tak bude pre nich táto úloha jednoduchšia a ich reakcie budú rýchlejšie, lebo nemusia riešiť konfliktné situácie. Úloha nám umožní zistiť reakčné časy a tak na základe ich rýchlosti v posledných dvoch fázach môžeme zistiť či pre probantov je slovo čierny konzistentnejšie so slovom príjemný alebo nepríjemný a aký silný je tento rasistický bias. Podobný test môžeme vyvinúť pre iné tabuizované témy. Napríklad, môžeme zistiť, či je niekto Zombie. A to nezávisle od toho či nám to chce povedať a či si je toho faktu vôbec vedomý.

Takýto Zombie test bol implementovaný a môžete ho nájsť (v angličtine) tu. Test zaberie ca. 5 minút. Umožní vám spoľahlivo zistiť, či je vaša mamka alebo dedko Zombie. Dokonca ak si nie ste istý vlastnou posmrtnou identitou, tento test vám pomôže. Do toho!