John Craig a matematické princípy kresťanskej teológie

V tomto článku chcem naviazať na predchádzajúci príspevok o filozofii tráviaceho traktu. Myslím, že férová námietka by znela, že v skutočnosti som v článku nepreberal filozofiu ale teológiu tráviaceho traktu. Chemero by asi namietol, že nech už filozofiu a teológiu odlíšime akokoľvek, techniky a výsledky sú podobné – absurdné aprioristické argumenty a myšlienkové experimenty vedú k pomýlenému pohľadu na svet. V závere som hodnotil, či závery takéhoto rozumovania reflektujú kognitívne kategórie, alebo skôr kultúrny proces, ktorý dokáže popohnať argumentáciu do neobmedzeného stupňa absurdnosti. Pri tejto otázke dáva zmysel zvážiť vplyv teológie. V jej prípade by bol totiž kultúrny rámec jasne daný kresťanským náboženstvom a konkrétnejšie teologickými predstavami daného veku v danej krajine. Plauzibilnou alternatívou je, že zatiaľčo filozofia a myslenie rádových veriacich sa drží kognitívnych limitov a v rámci toho si zachováva určitú dávku zdravého pragmatického rozumu, teológia týmto “obmedzeniam” nepodlieha. Filozofia a jej argumentačné nástroje sa tak stali len obeťou zvrátených motivácii teológov. V takom prípade by sme očakávali, že obeťou by sa nestala len filozofia ale aj ostatné vznikajúce oblasti bádania – napríklad v štatistike.

V Jaynesovej knihe som našiel odkaz na dielo Johna Craiga. Craig bol škósky matematik, píšuci na na prelome 17. a 18. storočia. Craig bol priateľom Isaaca Newtona a vo viacerých svojich menších dielach sa zaoberal matematickými nástrojmi, ktoré Newton zaviedol. Craigovo hlavné dielo sa však týkalo štatistiky a pravdepodobnosti. Matematické princípy kresťanskej teológie (Theologiae Christianae Principia Mathematica, 1698) sa zaoberali pravdepodobnosťou historických udalostí. Konkrétna udalosť, ktorej pravdepodobnosť Craiga zaujímala, bol život Ježiša Krista. Craig vymyslel následujúci model pravdepodobnosti:

p = cz + bx + (n-1)s + T^2 d / t^2.

V prvom rade treba povedať, že koncept pravdepodobnosti ako hodnota medzi 0 a 1 v Craigovej dobe neexistoval. Craigova pravdepodobnosť naberala hodnoty od 0 až po nekonečno, pričom vyššie hodnoty znamenali vyššiu pravdepodobnosť. Rôzne členy sumy vyjadrovali vplyv rôznych faktorov na pravdepodobnosť. Preberme si tieto faktory jeden za druhým. cz vyjadruje historickú pravdepodobnosť, ktorú udalosti dávajú primárny historici. c označoval počet nezávislých primárnych historikov a podľa Craiga nimi boli štyria apoštoli a s ich menami spojené kanonické evanjelia. x bola pravdepodobnosť, ktorú danej udalosti pridal jeden priamy svedok, ktorý udalosť zažil. Počet priamych svedkov b bol v 17. storočí 0 a tak je tento člen pre náš výpočet irelevantný. s je negatívnou hodnotou a tvorí takzvané podozrenie vznikajúce kopírovaným priamych zdrojov. n je počet takýchto kopírovacích udalostí – od historickej udalosti až po dnes. Keďže kopírovaním prichádza k omylom, čím je počet kopírovania vyšší, tým nižšia je pravdepodobnosť danej udalosti. Posledný člen je takisto nedatívny a vyjadruje mieru podozrenia vznikajúcu s plynúcim časom, nezávisle od kopírovania. Formu tohoto člena Craig okopíroval od Newtona a má vyjadrovať niečo ako akceleráciu podozrenia v závislosti od času. Primárnym zmyslom kvadratickej formy člena bolo zrejme dodať formulke glanc odbornosti.

Craigova formulka má zopár neduhov, ktorých si už aj Craig bol vedomý. V prvom rade pravdepodobnosť ktorú definoval ako pozitívnu sa môže stať negatívnou pri vysokom počte kopírovaní. Craig tento problém nedokázal vyriešiť a jednoducho nariadil, že negatívne hodnoty treba vnímať ako nulové. Ďalej Craigova rovnica obsahuje nedefinované parametre z,n,s,d. Craig navrhol, že n je zhruba proporčné času a že jedno kopírovanie sa udeje každých 200 rokov. z a s vyjadril Craig v jednotkách pravdepodobnosti získanej očitými svedkami. Zvesť jedného primárneho historika mala hodnotu 10 správ očitých svedkov z=10x. Ďalej s zvolil Craig tak, že 100 kopírovaní bolo potrebných, aby bola správa jedného očitého svedka anulovaná s= -x/100. Nakoniec k= -x/100, čiže priznanie očitého svedka opozdenené o 50 rokov je ekvivalentné jednému kopírovaniu. Po dosadení dostal Craig  pre T=0, p=40x a pre T=1696, p=28x. Pravdepodobnosť udalosti bola teda pôvodne 40 očitých svedkov a časom klesla na 28 očitých svedkov. Znamená to, že veľký Džéjkéj naozaj existoval? To samozrejme nebola otázka ktorá Craiga zaujímala. O autenticite evanjelií a v nich popísaných udalostí nemal Craig pochýb. Craiga zaujímali pre aké T klesne p na nulu. Podľa Craiga totiž pasáž Lukáš 18:8 implikovala, že koniec sveta príde v čase keď v Krista už nikto viac nebude veriť. Inak povedané keď historická pravdepodobnosť udalosti klesne na nulu nastane koniec sveta. Craig vyrátal, že sa tak stane v roku 3150.

Zatiaľčo kresťania si teda ešte počkajú, my ostatní môžeme oslávovať – napríklad už tento týždeň. Mozgostroje Vám týmto prajú veselý koniec sveta.

Nash, R. (1991). John Craige’s Mathematical principles of Christian theology. Southern Illinois University Press.

Stigler, S. (1986). John Craig and the Probability of History: From the Death of Christ to the Birth of Laplace. Journal of the American Statistical Association, 81, 396, 879-887.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s