Keď deti posudzujú morálnosť správania mimozemšťanov

Väčšina čitateľov tohoto blogu už zrejme počula o výskume Jonathana Haidta (napr. Schnall et al., 2008) o vplyve hnusu na morálne rozhodovanie. Rottman a Kelemen (2012) vyskúšali ako ovplyvňuje pocit hnusu a znalosť prirodzenosti správania morálne rozhodovanie u 7 ročných detí.

Autori dali deťom posúdiť správanie mimozemšťanov v krátkych príbehoch. Príbehy sa týkali schválne abstraktného správania (maľovanie tváre na bielo, striekanie modrej tekutiny do jazera) mimozemšťanov, aby sa zamedzil vplyv už získaných vedomostí o následkoch a získaných morálnych názorov na rozhodovanie. Autori skúmali dva faktory – vplyv pocitu hnusu a informácie o prirodzenosti správania, a ich vzájomnú interakciu. Autori zozbierali dáta v štyroch skupinách detí. V prvej skupine bola atmosféra experimentu tajne vylepšená smradľavým sprejom. Následne experimentátor ukázal deťom obrázok mimozemšťanov pričom niektorí znázorňovali dané správanie. Experimentátor zvolal “Pozri si na toto, títo Kulvawovia si maľujú tváre na bielo. Ale to je naozaj nechutné, aby si Kulwalovia maľovali tváre na bielo. Je to hnusné!”. Deti následne hodnotili čí je dané správanie správne alebo nesprávne.
Ďalšia skupina detí sa dozvedela, že maľovanie tváre na bielo nepatrí k prirodzenosti mimozemšťanov: “Pozri sa na toto! Niektorí Kulvawovia si maľujú tváre na bielo. Avšak Kulvawovom nikdy nebolo určené aby si maľovali tváre na bielo. Takéto správanie je naozaj neprirodzené”. Autori zahrnuli ešte dve ďalšie skupiny. V kombinovanej skupine miestnosť smrdela a zvolanie experimentátora zahŕňalo hnus aj prirodzenosť. V kontrolnej skupine sa deti dozvedeli, že Kulvawovia občas maľujú tváre na bielo, ale potom ich to onudí a tak s tým prestanú. Každé dieťa posúdilo dokopy 12 situácii. Nižšie je sú znázornené výsledky – počet situácii, v ktorých deti posúdili správanie ako nesprávne.

Rozdiely medzi skupinami nie sú moc veľké. Každopádne vidieť, že aj pocity hnusu aj údaje o prirodzenosti ovplyvňujú morálny úsudok. Ich interakcia je aditívna, nie multiplikatívna. Podľa autorov tieto výsledky podkopávajú väčšinu teórii morálneho vývinu (napr. Kohlberg, Piaget a ich moderný potomkovia), ktoré tvrdia, že deti si tvoria morálny úsudok na základe pozorovaných následkov správania. Mnohé (napr. náboženské) normy a hodnoty však majú neutrálne následky resp. ich následky nemožno pozorovať. Rottman a Keleman ukazujú, že už v detskom veku sú ľudia schopní posúdiť a akceptovať takéto normy na základe negatívnych pocitov a esencialistických predstav o prirodzenosti.

Rottman, J. & Kelemen, D. (2012). Aliens behaving badly: Children’s acquisition of novel purity-based morals. Cognition, 124, p. 356-360.

Schnall, S., Haidt, J., Clore, G. L., & Jordan, A. H. (2008). Disgust as embodied moral judgment. Personality and Social Psychology Bulletin, 34(8), 1096–1109.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s