LeBel & Peters: Deficiencies in Modal Research Practice

Nová psychologická štúdia prevedená v súlade s vedeckým štandardom ukázala, že ľudia dokážu predpovedať budúcnosť. Ako interpretovať tieto výsledky?

a) Fyzikálne teórie času a kauzality boli falzifikované.

b) Štandardné metódy nie sú dosť rigorózne na to, aby sme sa mohli na ich výsledky spoľahnúť.

Psychológovia Etienne LeBel a Kurt Peters vo svojej reakcii na štúdiu Daryla Bema poukazujú na teoreticky orientované interpretácie dát v psychologických článkoch. Ako demonštruje vyššie uvedený príklad dáta možno interpretovať ako metodológický artefakt alebo ako autentický výsledok. Psychológovia (a vedci všeobecne) podľa autorov vykazujú neduživý bias interpretovať výsledky konzistentné s ich teóriou ako autentické a výsledky protirečiace ich teóriám sa snažia uhrať do autu ako metodologické artefakty. Autori spomínajú Quinov epistemologický konzervatizmus, ktorý rozlišuje medzi centrálnymi a okrajovými teóriami. Ak sú získané dáta v rozpore so súčasnými teóriami treba tieto upraviť, avšak tak aby sme toho museli čo najmenej meniť. Pri revízii by sme teda mali obetovať radšej okrajové vedecké predstavy, ktoré nie sú také dôležité a nemajú takú oporu v dátach ako tie centrálne. Ak sa pozrieme na náš parapsychologický prípad tak fyzikálne zákony by mali byť centrálnejšie ako psychologická metodológia a psychologická metodológia by mala byť zasa centrálnejšia ako psychologické teórie. Myslím, že s týmto sa dá len súhlasiť. Okrajovosť psychologickej metodológie je daná jej nezrelosťou, ale čiastočne aj komplexnosťou skúmaného objektu. O úbohom stave psychologického rozprávkárskeho teoretizovania som nariekal už vo viacerých článkoch.

Prax je žiaľ často opačná a tak dochádza k takým bizarnostiam, že psychológovia sú ochotní v prospech svojej teórie (a aj psychologickej metodológie, keďže táto v Bemovom prípade teoreticko-konzistentne vydala) hodiť základy fyziky cez palubu. Autori poukazujú na všeobecné manifestácie tejto obrátenej hierarchie. Jedným príkladom je dôraz na konceptuálnu replikáciu. Pri tejto, na rozdiel od exaktnej replikácie predchádzajúcich experimentov, výskumník zľahka obmení prevedenie experimentu – farba stimulov je iná, alebo sa regrutuje vzorka pedagógov namiesto študentov psychológie. Metodologická interpretácia prvej úspešnej štúdie tak nemôže byť overená. Ak získame pri konceptuálnej replikácii pozitívny výsledok tak ho interpretujeme ako evidenciu v prospech našej teórie. Ak je výsledok negatívny tak ho môžeme pripísať na vrub drobných rozdielov v dizajne experimentu a odložiť výsledky na dno zásuvky.

Centralita autorových teórii v konečnom dôsledku vedie k záplave štúdii ktoré tieto teórie potvrdzujú. Keďže vedci zastávajú často protichodné teórie, dochádza k propagácii protichodných výsledkov a krkolomných pokusov o vytvorenie teórii, ktorá by všetky tieto výsledky vysvetlili. Jednoduchšia cesta je priznať, že niektoré publikované výsledky sú metodologické artefakty. Aby sme zistili do akej miery tomu tak je oplatí sa nasledovať odporúčania autorov. Podľa nich musia klásť psychológovia väčší dôraz na potenciálne metodologické vysvetlenia svojich výsledkov a overiť tieto cez presnú replikáciu, cez dodatočné validovanie experimentálnych procedúr a materiálov a použiť konzervatívnejšie metódy testovania ako ich ponúka bayesiánska štatistika.

Lebel, E.; Peters, K. (2011). Fearing the future of empirical psychology: Bem’s (2011) evidence of psi as a case study of deficiencies in modal research practice. Rev. Gen. Psychol., 15, 371-379.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s