APA, SPSP, ORI: Mistakes were made

Mistakes were made je americká fráza pochádzajúca z politického prostredia. V preklade znamená “došlo k pochybeniu”. Umožňuje politikom (a nielen politikom) vecne priznať chybu bez toho, že by prebrali za ňu zodpovednosť. Výrok prichádza väčšinou v situáciach vyžadujúcich značnú dávku kognitívnej dizonancie až pokrytectva. Ako, keď váš syn v nadšení hodí na zem kelímok s jogurtom a keď ho za to vyhrešíte a pýtate sa ho prečo to spravil, tak sa zháči a povie, že “to samo“. V tomto duchu sa nesú oficiálne vyjadrenia troch organizácii, ktoré majú najpriamejšie možnosti zakročiť proti príčinám posledných škandálov otriasajúcich vedeckým statusom psychológie (,ktorým som sa výdatne venoval na mozgostrojoch).

APA je americká psychologická asociácia, ktorá zastrešuje časopisy Psychological Science a JSPS. Oba časopisy sú vysoko karentované a sú notorické svojim dôrazom na prevratnosť publikovaných výsledkov. Hlavne tieto dva časopisy sú kritizované za publikovanie splaškových štúdii. JSPS publikovala napríklad Bemovu parapsychologickú štúdiu a odmietla publikovať následné neúspešné replikácie. SPSP je spoločnosť pre osobnostnú a sociálnu psychológiu, ktorá združuje sociálnych psychológov, organizuje konferencie, letné akadémie a do veľkej má tak možnosť ovplyvniť ich výskumnú prax. ORI (Office of Research Integrity) je z trochu iného súdka. ORI je súčasťou amerického ministerstva zdravotníctva a vyšetrovalo pochybenia Marca Hausera. ORI minulý týždeň vydala konečné stanovisko k prípadu Marca Hausera. Od APA a SPSP sa objavili prvé oficiálne reakcie k škandálom. Všetky tri reakcie priznávajú, že čo sa stalo nie je optimálne avšak neidentifikujú konkrétne príčiny ani nepredkladajú žiadne konkrétne riešenia.

Stanovisko ORI predviedlo asi najväčšie kotrmelce. Tvrdí sa v ňom, že Hauser publikoval fabrikované výsledky. To sa týka časti výsledkov Hauserovej štúdie s opicami publikovanej v Cognition ako o tom už pred dvoma rokmi písal na svojom blogu Gerry Altmann. Správa nehovorí o tom či Hauser konal úmyselne. Nie je teda jasné či Hauser fabrikoval dáta. Ako poukazujú Hauserovi zástancovia, jeho priečin treba tak kvalifikovať ako zlyhanie a nie ako úmyselný podvrh. Ak vám zlyháva predstavivosť tak ono sa to stalo asi takto: Hauser príde ráno do roboty, nájde na stole disketu s dátami, ktorú tam zrejme zanechali laboratórni škriatkovia. (Áno to sú tí, čo sa starajú o to, aby vám zlyhal hardvér a softvér práve v tom momente, keď máte pripravenú pokusnú osobu a chcete začať s experimentom). Hauser si povie, “Super – dáta, publikujem ich.” A tak došlo k publikácii vyfabrikovaných dát. Zdá sa, že podobnú interpretáciu zdieľa aj ORI, súdiac podľa načrtnutých opatrení, ktorým sa musí Hauser podrobiť. Hauser je na tri roky pod dozorom, čo sa týka aplikácie a čerpania štátnych výskumných grantov a po túto dobu nesmie vykonávať dozorné funkcie. Priznám sa, že neviem aké sú právomoci a povinnosti štátnych inštitúcii dohliadajúcich na udeľovanie a čerpanie grantov v USA. Ja som si to vždy z pohľadu daňovníka predstavoval tak, že štát zadáva zákazky a výskumníci sú zodpovední za ich naplnenie. Tak ako keď firma, ktorej štát (alebo hocikto) zaplatil za to, aby dodala počítače a táto ich v termíne nedodala, nech (prinajmenšom) uhradí naspäť sumu alebo dodatočné dodá tovar. Podobne, ak si Hauser vycucal výsledky z prsta, nech zaplatí naspäť grant alebo nech dodá výsledky. No vďaka ORI museli všetci zlomyseľníci, čo sa tešili, že Hauser na vlastné náklady poletí so stopkami a experimentálnym protokolom v ruksaku za opicami na Kostariku ostať sklamaní. Motivácia ORI k takémuto vlažnému verdiktu mi nie je jasná. ORI nie je Harvard (aj keď väčšinu evidencie získala od miestnej vyšetrovacej komisie) a nemusí si chrániť verejný image cez ututlávanie tejto kauzy. Je možné, že existujúca legislatíva nerieši takéto prípady “pochybenia” v dostatočnej miere aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť, následky a prijať efektívne opatrenia. Je možné aj, že samotné ministerstvo, tak ako univerzita, trpí konfliktom zájmov a nechce priznať previnenie v strachu, že by prišlo trebárs v konkurencii s obranou o príspevky z rozpočtu. Tejto poslednej možnosti ale moc neverím.

Podobné konflikty zájmov možno však vidieť v prípade APA a SPSP. Škandály vrhajú zle svetlo na tieto inštitúcie, bolo by lepšie ak by sa škandálom nevenovalo toľko pozornosti a teda stoja pred pokušením škandály ignorovať a ututlávať. Od SPSP sa očakávalo, že prevezme nové výskumné štandardy navrhnuté Simonsohnom. SPSP predostrela namiesto toho vágnu stratégiu intenzívnejšie diskutovať o etických otázkach a metodologických problémoch a ich potenciálnych riešeniach. SPSP pripomína európskych politikov, ktorí ako riešenie akútnej dlhovej krízi zorganizujú sériu kongresov a stretnutí, na ktorých sa dohodnú, že sa dohodnú, že sa dohodnú… Je možné, že si SPSP vo svojom prvom vyjadrení pripravuje pozície pre radikálnejšie zmeny. Je však možné, že ide o prvý krok smerujúci celú záležitosť do zabudnutia.

APA podobne ako SPSP môže ovplyvňovať výskumnú prax psychológov. APA zároveň môže priamo ovplyvniť publikačnú prax časopisov, ktoré spravuje. Viacerí komentátori poukázali na to, že jadrom celého problému je nefunkčný publikačný systém a ponúkli aj riešenia. APA má teda v repertoáry bazuku. Ak APA povie, že PsychScience a JSPS budú publikované Open Access, budú ignorovať prevratnosť pri peer review a vedci musia s publikáciami zároveň sprístupniť aj dáta, tak sa tak stane. Na druhej strane aj APA je len súčasťou publikačného systému a je možné, že aj v tomto prípade by ich impact zdegeneroval, keďže tento je naviazaný na prevratnosť a exkluzívnosť publikovania. Každopádne APA prišla s koncepciou nového časopisu, ktorý má byť Open Access a bude vyžadovať, aby vedci sprístupnili dáta. Archives of Scientific Psychology okrem toho chce inovovať peer review aby sa tento stal transparentnejším a aby zohľadňoval najnovšie metodologické odporúčania. Prvotný dojem kazia exorbitálne publikačné poplatky pre autorov (350 dolárov za podaný manuskript a ďalších 1950 dolárov v prípade prijatia pre publikáciu). Takisto nie je celkom jasné, či sa časopis mieni vzdať prevratnosti ako kritéria pre peer review. Týmto vyzerá časopis byť odsúdený na neúspech. APA by tak akurát získala výhovorku – snažili sme sa niečo podniknúť, ale nepodarilo sa. Mnoho detailov nového časopisu však ešte nie je známych a je predčasné ho odpisovať. APA sa zo všetkých troch inštitúcii odhodlala k najráznejšiemu kroku. Na druhej strane sa zdá, že čo sa týka PsychScience a JSPS, tak tu sa nič nezmení a tieto časopisy budú veselo pokračovať v publikovaní superprevratných splaškových štúdii.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s