Vývinová psychológia

Pomaly sa dostávam k špecifickejším témam bližšie k môjmu polu kompetencii a záujmov. Jedným z nich je vývinová psychológia. Ako som už v manifeste blogu načrtol, mnohé inžinierske otázky, je ťažko zodpovedať z pohľadu dospelého statického systému. Detský vývin nám poskytne dôležité informácie o tom ako príroda vystavala komplexný mozgostroj z počiatočného zhluku buniek pri oplodnení. Jej postup nás môže inšpirovať k riešeniam v prípade umelých systémov. Vo viacerých článkoch na tomto blogu sa budem zaoberať vývinom a jeho vedeckými kontroverziami.

Tak ako psychológiu aj vývinovú psychológiu sprevádzajú metodologické kontroverzie. Hlavným problémom je obmedzená možnosť použitia klasických experimentálnych nástrojov – dotazníkov a výkonnostných úloh u detí. U kojencov je to priam nemožné a vývinoví psychológovia museli prísť s novými technikami ako operacionalizovať vedomosti a schopnosti kojencov pomocou dĺžky a miesta kam bábätká pozerajä. Tým sú ale závery štúdii silne sprostredkované a kontroverzné.

Aj u starších detí, ktoré možno popýtať, nie je jasné nakoľko rozumejú našim otázkam a nakoľko my rozumieme ich odpovediam. Otázne je hlavne či sa kognitívne kategórie a koncepty u detí prekrývajú s tými dospeláckymi. Situácia vývinového psychológa je tým trochu podobná k situácii antropológa, ktorý prišiel študovať cudzí domorodí kmeň.

Okrem metodologických kontroverzií sa vývinová psychológia delí na viaceré teoretické tábori. Tieto možno rozlíšiť pomocou kombinácie odpovedí na dve otázky.

1. Obsah reprezentácii. Sú reprezentácie u detí bohaté alebo chudobné (v porovnaní s dospelými). Sú deti a bábätká kompetentné, chytré a oplývajú bohatými vedomosťami už v skorom veku? Alebo vnímajú svet okolo seba ako blikajúci, mihotajúci sa a bzučiaci chaos, v ktorom len pomaly v priebehu vývinu objavujú pevné štruktúry.

2. Vznik reprezentácii. Sú reprezentácie vrodené alebo naučené. Toto je známa nature vs. nurture debata.

Môžeme rozlíšiť 4 teoretické pozície, ktoré sa snažia rozlične odpovedať na tieto otázky a to: Teória kmeňových vedomostí (core-knowledge), Teória intuitívnych teórii (Theory-theory), Konekcionizmus a Teória dynamický systémov.

Teória kmeňových vedomostí tvrdí, že deti oplývajú bohatými vedomosťami, ktoré sú mnohokrát vrodené. Centrom ich pôsobenia je východný pól: Harvard (Liz Spelke, Susan Carey), Yale (Paul Bloom, Karen Wynn), alebo Rutgers (Allan Leslie). Kmeňové vedomosti alebo všeobecnejšie kmeňové kognitívne schopnosti sú vrodené, v priebehu vývinu sa nemenia, sú doménovo špecifické a niektoré tieto mechanizmi nájdeme aj u zvierat. Na rozdiel od modulov však môže mať kmeňová kognícia konceptuálny charakter, preto sa hovorí aj v užšom zmysle o kmeňových vedomostiach. Táto teória predstavuje aplikáciu Chomskeho a Fodorovej koncepcie vývinu jazyka na celý detský kognitívny vývin.

Teória intuitívnych teórii tvrdí, že síce skoré vedomosti detí sú bohaté, štrukturované a konceptuálne, nie sú však vrodené. Deti podobne ako vedci počas vývinú zbierajú evidenciu, falzifikujú teórie, vylepšujú ich a prechádzajú revolúciami paradigiem. Vývinová trajektória je podobná nie preto, lebo ju evolúcia geneticky naprogramovala, ale preto, že deti vyrastajú vo veľmi podobnom prostredí. Ak by vyrastali adaptované na planéte klingónov, nabral by ich vývin značne inú trajektóriu. Teória teórii hovorí o intuitívnych, implicitných teóriách. Na rozdiel od vedcov deti nemusia svoje teórie reflektovať a poznať, ale prejavia sa v ich správaní. Teória teoretického vývinu má zástancov na západnom pobreží: Allison Gopnik, Fei Xu (UC Berkeley), Andrew Meltzoff a Patricia Kuhl (U Washington) a Henry Wellman (U Michigan). Bayesiáni a ich vývinové modeli majú blízko k predstavám zástancov intuitívnych teórii. Umožňujú modelovať proces učenia a vývinu ako zmeny v pravdepodobnosti hypotéz podmienené dostupnou evidenciou.

Zástancovia dynamických systémov tvoria heretickú opozíciu voči silne reprezentacionistickému mainstreamu. Tvrdia, že deti (tak ako dospelí) nič nereprezentujú. (Tým pádom nemá byť ani čo vrodené, neučené.) Komplexné správanie emerguje ako dôsledok interakcie nelineárneho dynamického systému s jeho prostredím. Podobne ako tekutina v hýbucej sa nádobe prechádza sledom stabilných a menej stabilných fáz a osciluje medzi atraktormi, podobne je detský vývin perturbovaný vplyvmi svojho okolia. Hlavnými proponentami sú Linda Smith a zosnulá Esther Thelen, ale majú podporu u ekologických psychológov a zástancov stelesnenej mysle, ktorý popierajú, že potrebujeme koncept reprezentácii na to aby sme vysvetlili fungovanie mozgu.

Konekcionisti používajú ako metaforu pre detský vývin simulácie učenia v neuronálnych sietiach. Títo výskumníci väčšinou akceptujú, na rozdiel od proponentov dynamických systémov, že neurónové siete sú schopné tvoriť (distribuované) reprezentácie. Zaujímavou otázkou pre nich je následne ako a kedy počas vývinu tieto reprezentácie vznikajú. Týmto mechanizmom je väčšinou učenie v neurónových sietiach a konekcionisti odmietajú reprezentačný nativizmus. Ako zástupcov treba spomenúť otcov zakladateľov ako Jay McClelland alebo Jeff Elman, ktorí už v začiatkoch konekcionizmu fušovali do vývinovej psychológie. K novším zástancom patria vedci z Británie: Denis Mareshall, Gert Westermann a Annette Karmillof-Smith. Títo sa identifikujú ako konštruktivisti. Konštruktivizmus je však sirší prúd ku ktorému sa hlásia aj niektorí zástancovia intuitívnych teórii alebo dynamických systémov. Ku konekcionistom treba nepochybne zarátať aj vývinových neurobiológov, ktorí pracujú so značne realistickejšími neurónovými modelmi, zároveň sa však sústreďujú viac na fyziologické a perceptuálne aspekty ako na kognitívny vývin.

Nasledujúca grafika zhŕňa spomenuté teoretické pozície a lokalizuje ich podľa ich odpovede na dva základné otázky.

Samozrejme mnohí vedci sa neidentifikujú so žiadnym s vyššie spomenutých prúdov. Väčšinou sú situovaní niekde v oblasti konekcionizmu a chápu vývin ako prechod od chudobných perceptuálnych mechanizmov k bohatým reprezentáciam a vedomostiam, ktoré charakterizujú stav dospelosti.

Tento prehľad nám poslúži pre orientáciu v ďalších článkoch, ktoré sa budú zaoberať podrobnejšie jednotlivými teoretickými pozíciami.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s