Vhľad a riešiteľské sústredenie

Štúdia od Michaela Öllingera a kolegov (2008) sa zaoberá vzťahom vhľadu k ďalšiemu fenoménu, ktorý ovplyvňuje riešenie problémov. Preložil som ho ako riešiteľské sústredenie (anglický pojem je mental set). Tento fenomén prvýkrát popísal Luchins pomocou nasledujúceho experimentu. Probandi majú k dispozícii tri nádoby (A,B,C) s určitou kapacitou, napr. 21, 127 a 3  jednotiek a ich úlohou je pomocou týchto namiešať určité množstvo tekutiny napr. 100 jednotiek. Riešenie je odmerať 127 a postupne odliať 21 a dva krát 3 (B-2C-A). Po tom, čo probandi túto úlohu zvládli, dostanú ďalšiu úlohu. Odmerať 20 jednotiek pomocou nádob s kapacitou 23, 49, 3. Väčšina probandov príde s riešením odliať zo 49 23 a dvakrát 3 (B-2C-A). Pritom existuje oveľa jednoduchšie riešenie, stačí odmerať 23 a odliať 3 (A-C), a vskutku kontrolná skupina, ktorá neriešila prvú úlohu toto riešenie uprednostní.

Takéto riešiteľské sústredenie nemusí viesť len k uprednostneniu komplikovanejšej stratégie ale môže spôsobiť u probanda hľadanie komplikovanej stratégie, ktorá vôbec neexituje, na úkor jednoduchej stratégie, ktorá je evidentná. Táto situácia je podobná ako pri vhľade, akurát v prípade vhľadu je bariérou nesprávna reprezentácia problému. V prípade riešiteľského sústredenia na určitú stratégiu, netreba meniť reprezentáciu, stačí znížiť dôležitosť a preferenciu pre danú stratégiu. V tomto zmysle riešiteľské sústredenie nemusí nevyhnutne viesť k bezradnosti, či vhľadu.

Vyššie uvedené hypotézy vychádzajú z Ohlssonovej teórie reprezentačnej zmeny, ktorá môže a nemusí platiť. Öllinger s kolegami sa rozhodli odskúšať túto teóriu v experimentoch navodzujúcich riešiteľské sústredenie pomocou zápalkovej aritmetiky.  Experiment spočíval v navodení riešiteľského sústredenia na určitú stratégiu, tým, že probandi sústavne riešili podobné problémy. Z času na čas im však bol udelený odlišný problém a autorov zaujímalo nakoľko riešenie tohoto ovplyvní predchádzajúca skúsenosť. Zápalková aritmetika umožňuje nasledujúcu hierarchiu problémov, ktorú som už popísal v predchádzajúcom článku.

V ST problémoch stačí presunúť zápalku v rámci jednej číslice. Pri CR1 treba pohnúť zápalkou medzi číslicami. CR2 vyžaduje zmenu znamienka a pri CR3 si treba uvedomiť, že aj tautológie sú platné. Nakoniec CD vyžaduje manipuláciu V na X alebo naopak. CR1, CR2, CR3 a CD podľa autorov vyžadujú vhľad a zmenu reprezentácie oproti základnému problému ST.

Autori predstavili 3 experimenty, v ktorých testujú rôzne kombinácie vyššie uvedených úloh. Štruktúra experimentov je vždy rovnaká. Proband rieši 5-8 tréningových úloh jedného typu (ktorých cieľom je navodiť riešiteľské sústredenie) a potom príde jedna testovacia úloha iného typu a toto sa opakuje 4 krát. Okrem toho kontrolná skupina rieši v tréningu so zápalkovou aritmetikou nesúvisiace anagramy + 4 testovacie úlohy ktorá dostali aj probandi v experimentálnej skupine. Výsledky kontrolnej skupiny umožňuje kvantifikovať vplyv tréningu na úspešnosť riešenia. Úspešnosť riešenia bola kvantifikovaná cez čas, ktorý probandi potrebovali na vyriešenie úlohy.

V prvom experimente probandi trénovali ST a boli testovaní postupne s CR1, CR2, CR3 a CD. V porovnaní s kontrolnou skupinou tréning nemal žiadny vplyv na úspešnosť riešenia.

V druhom experimente probandi trénovali CD a testované boli CR1, CR2, CR3 a ST. Tréning spôsobil nižšiu úspešnosť riešenia pri CR2 a obzvlášť CR3.

V treťom experimente probandi trénovali CR2 a CR3 a boli testovaní s CR1, ST a CD. Riešenie CR1 sa zlepšilo zatiaľčo pri ST a obzvlášť CD trvalo riešenie probandom dlhšie ako kolegom v kontrolnej skupine, ktorí tréning neabsolvovali.

Tieto výsledky ukazujú, že riešiteľské sústredenie sa ukazuje na úrovni reprezentácie problému. Koncentrácia na jednu reprezentáciu inhibuje iné reprezentácie a následne je ťažšie reprezentáciu zmeniť. Naopak úlohy, ktoré žiadnu zmenu reprezentácie nevyžadujú (ST), resp. potrebná reprezentácia je totožná s apriórnou reprezentáciu (, ktorú majú aj probandi v kontrolnej skupine), tieto úlohy nemajú vplyv na riešenie úloh vyžadujúcich zmenu reprezentácie.

Riešiteľské sústredenie samozrejme nemá len neblahé dôsledky. Probandom umožnilo postupne zlepšiť sa v trénovaných úlohách, tým že ich navigovalo k relevantným stratégiam a pravdepodobným riešeniam. Zaujímavé je aj, že vyriešenie testovacej úlohy z iného súdka spôsobilo prechodné zhoršenie riešenia nasledujúcich tréningových úloh. Probandi zrejme zvažovali viaceré možnosti reprezentácie, čím sa predĺžila doba než dospeli k riešeniu.

Öllinger, M., Jones, G., & Knoblich, G. (2008). Investigating the effect of mental set on insight problem solving. Experimental Psychology, 55, 269–282.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s