Neurálne koreláty vhľadu

Neurálne koreláty vhľadu sú lateralizované. Predchádzajúce štúdie ukázali, že pri úspešnom riešení problémov pomocou vhľadu je aktivovaný pravý anteriórni temporálny (t.j. vpravo bok a do predu) mozgový ľalok (ATL). Tieto výsledky boli získané pomocou EEG a funkcionálnej tomografie. Takéto výsledky sú nevyhnutne korelatívne v tom zmysle, že nevieme, ktoré aspekty situácie sa premietli do neuronálnej aktivity. Našťastie môžeme doplniť tento výskum o zásahy do fungovania mozgu a pozrieť sa ako tieto zmenia správanie. Tradične známym príkladom sú prípady rôznych neurologických pacientov. Pomocou transkraniálnej magnetickej stimulácie (TMS) je možné ovplyvniť funkcie mozgu a správanie aj u zdravých probandov a to len dočasne. TMS pomocou dvoch elektród pumpuje ľahký elektrický prúd cez mozgové tkanivo. To vedie k depolarizácii membrán neurónov. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť že neuróny zavzruchujú, čím stúpa neurónová aktivita v stimulovanej oblasti.TMS sa používa vo výskume ale je možné ho použiť aj na terapautické účely. Elektródy vyzerajú takto.

Richard Chi a Allan Snyder použili TMS, aby zvýšili mozgovú aktivitu v pravom ATL počas riešenia problémov vyžadujúcich vhľad. Autori použili paradigmu z predchádzajúcej štúdie so zápalkovou aritmetikou. Probandi najprv riešili 27 problémov kde museli zmeniť X na V (alebo naopak, CD). Táto tréningová fáza mala navodiť riešiteľské sústredenie u probandov. Nasledovalo 5 minút oddychu počas, ktorého výskumníci priložili TMS prístroj aby poriadne rozpumpovali pravý ATL. Potom dostali probandi dve testovacie úlohy VI = VI + VI (CR3) a IX = VI – III (CR2). Výsledky boli impozantné. Počas limitu šiestich minút, 60 a 85 % stimulovaných probandov vyriešilo prvú resp. druhú úlohu. V kontrolnej skupine vyriešilo problém iba 20% resp. 45 %. Pritom kontrolná skupina prešla navlas rovnakými podmienkami. Riešili rovnaké úlohy a aj nasadenie prístroja a jeho prevádzka boli fingované. (TMS je možné pri silnejšom prúde cítiť ako mravčenie na temene hlavy. Výskumníci však použili slabšie prúdy, aby zaručili, že probandi nie sú schopní túto aktivitiu vnímať a teda mali rovnaké podmienky ako probandi v kontrolnej skupine.)

Autori diskutujú problémy s interpretáciou výsledkov. V prvom rade vedci stimulovali pravé ATL a zároveň inhibovali ľavé ATL takže vplyv týchto rôznych areálov nie je možné v štúdii izolovať. Pritom tieto oblasti sú funkčne lateralizované. Pravé ATL je asociované s vhľadom a hľadaním nových významov. Aktivita ľavého ATL naopak súvisí so stereotypným riešením problémom na základe existujúcich hypotéz. Autori zahrnuli aj skupinu probandov, u ktorých stimulovali ľavé ATL a inhibovali vpravo. Táto manipulácia nemala signifikantný vplyv na riešenie. Autori to interpretujú tak, že dominantnú aktivitu nie je možné aktivovať viac. Napríklad pomocou TMS je možné vylepšiť šikovnosť nedominantnej ruky avšak u dominantnej ruky TMS šikovnosť nezvyšuje.

Zaujímavosťou je, že podobný fenomén existuje aj u niektorých pacientov s lateralizovaným poškodením mozgu. Títo sú paradoxne úspešnejší pri riešení problémov vyžadujúcich vhľad ako zdraví probandi a pritom iné inak ľahké problémy im spôsobujú veľké ťažkosti. Schopnosť riešiť problémy pomocou predchádzajúcich hypotéz a dostupných vedomostí je dvojsečný meč. Poskytuje výhodu pri riešení stereotypných a opakujúcich sa problémov, pri ktorých môžeme získané poznatky aplikovať. Získané vedomosti a predpojatosti môžu byť však hendikepom v prípadoch, keď musíme riešiť nové a neznáme situácie.

R.P. Chi, A.W. Snyder, Facilitate insight by non-invasive brain stimulation, PLoS One 6 (2011) 181–197.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s