Zápalková aritmetika

Posledný príspevok som ukončil povzdychom, že hľadáme jednoduché a ekologicky validné úlohy, ktoré by nám pomohli navodiť aha zážitok. Günther Knoblich s kolegami (1999) prišli s novou paradigmou, ktorá umožňuje vytvárať takéto problémy. Zápalková aritmetika pozostáva z rímskych číslic (I,II,III,IV, …) a znamienka (+,-,=) pomocou ktorých je možné zostaviť rovnice (I+II=III). Čísla aj znamienka sú zložené z jednoduchých čiarok (zápaliek), ktoré možno premiestniť. Knoblich a co. využili túto možnosť premiestňovania, aby vytvorili syntakticky korektné ale významovo nesprávne rovnice (I+III=II), ktorých odkaz pomocou premiestnenia jednej zápalky možno uviesť na pravú mieru (I+II=III).

Experiment si môžete vyskúšať pomocou nižšie uvedených problémov. Pravidlá sú:
– môžete presunúť vždy len jednu jedinú zápalku
– túto zápalku musíte niekam položiť, nemôžete ju len jednoducho odstrániť
– výsledok musí tvoriť korektný a správny aritmetický výraz
– šikmé I, napr. ako zostatok po rozdelení V nie je možné interpretovať ako I a teda nie je prípustné

Nasledujú problémy sú z prvého bloku prvého experimentu. Nezabudnite pri každom probléme stopnúť čas, ktorý ste potrebovali na vyriešenie!

P1: VI = VII + I
P2: IV = III + III
P3: I = II + II
P4: IV = III – I
P5: III = III + III
P6: XI = III + III


Ok, teraz nasleduje komentár k logike tých úloh. Autori vychádzajú z Ohlssonovej teórie vzhľadu podľa, ktorej vhľadu predchádzajú fázy bezradnosti. Tieto fázy sú spôsobené nesprávnou reprezentáciou problému. Vyššie uvedené úlohy sa snažia takéto nesprávne reprezentácie vychytať. P1 a P2 sú štandardnými, kontrolnými úlohami, ktoré by mal vyriešiť každý. U P3 a P4 si treba uvedomiť, že je možné manipulovať aj znamienka nielen číslice. Riešením sú I = III – II a IV – III = I. U P5 si dodatočne treba uvedomiť, že tautológia III = III = III je tiež syntakticky, ale aj semanticky platným výrazom. Nakoniec v prípade P6, treba dojsť na to, že X je možné transformovať a síce na V. Riešením je teda VI = III + III. Výsledky experimentu ukázali, že P5 je ťažšie ako P6 a to je ťažšie ako P3, P4 a tie sú zase ťažšie ako P1,P2. Okrem toho dali autori probandom aj druhý blok podobných úloh, kde sa ukázalo, že ak probandi raz pochopili v čom je trik a aká je správna reprezentácia tak im riešenie ďalších podobných úloh nerobí problémy.

Autori prezentujú aj ďalšie experimenty s inými variantami aritmetických problémov a v rozličnom poradí. Ich výsledky však nie sú nijak neočakávané, takže si ich na tomto mieste odpustím. Čo štúdii chýba je nejaká priama kvantifikácia aha momentu alebo výskytu a trvania fázy bezradnosti (o tejto sa dozvedáme len nepriamo cez celkové trvanie riešenia úlohy). Zápalkovú aritmetiku však stretneme v ďalších nadväzujúcich štúdiách, takže je dobré ju poznať.

Knoblich, G., Ohlsson, S., Haider, H.,& Rhenius, D. (1999). Constraint relaxation and chunk decomposition in insight problem solving. Journal of Experimental Psychology: Learning, Memory and Cognition, 25, 1534–1555.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s