Úloha vhľadu pri riešení problémov

Kedže moja dizertačka momentálne trochu stagnuje, s Michaelom Öllingerom z Parmenides Foundation sme sa rozhodli znovu obnoviť spoluprácu z mojich študentských čias. Cieľom by mal byť bayesiánsky model toho čomu sa Michael dlhodobo výskumne venuje a to je rola vhľadu pri riešení problémov. Nasledujúcu sériu článkov tak budú tvoriť moje poznámky k niektorým štúdiám, ktoré potrebujem prejsť. Priznám sa, že slovenské slovo vhľad mi pripadá dosť ťažkopádne. Angličania volajú fenomén “insight”, nemci “Einsicht” a Gestaltisti písali aj o Aha momente. Je tým myslený okamih pri riešení problémov, keď človeku z ničoho nič spontánne príde na um riešenie. Žiarovka zažne. Svetielko zasvieti.

Gestaltisti boli medzi prvými, ktorí sa týmto fenoménom zaoberali. Wolfgang Kohler napríklad pozoroval ako šimpanz Sultán po dlhom rozjímaní zrazu zobral dve tyče zasunul ich do seba a pomocou predĺženej palice si zhodil visiaci banán. Gestaltisti používali vhľad ako zbraň proti behavioristom. Učenie pri problémoch, ktoré riešili myši a holuby bolo pomalé a ťažkopádne. Naproti tomu vhľad poskytoval instantnú a s predchádzajúcou skúsenosťou zjavne nesúvisiacu možnosť ako riešiť problémy.

Sultánove Aha

Výskum riešiteľských schopností u ľudí bol veľmi populárny v začiatkoch kognitívnych vied a takisto u výskumníkov GOFAI. Vhľad bol naopak tak trochu bolehlavom. Riešenie problémov bolo koncipované ako vedomé prevedenie určitých algoritmov. Ako potom vysvetliť takýto instantný, intuitívny a zjavne iracionálny fenomén akým je na prvý pohľad aha moment?

Ak sa chceme pohnúť k vedeckej definícii vhľadu musíme tento fenomén operacionalizovať. Ako možno vhľad rozoznať pomocou dát? Ohlsson (1992) definuje vhľad cez vhľadu predchádzajúcu fázu bezradnosti. V tejto fáze sa zdá, že všetky možnosti boli už vyčerpané, všetky stratégie vyskúšané, všetky zdroje vyčerpané. Myseľ je prázdna a pohár tiež. Fáze bezradnosti môže nasledovať vhľad, teda moment keď nám svitne riešenie (, ktoré môže byť aj nesprávne) alebo aspoň možnosť ako ďalej pri riešení problému napredovať.

Psychológovia skúmajú vhľad cez špeciálne problémy. Riešenie týchto problémov je jednoduché a očividné ak sme na neho prišli, no skôr než sa k nemu dopracujeme vyzerá byť problém nesmierne ťažký až neriešiteľný. Príklady problémov sú:

1. Problém urezanej šachovnice. Šachovnica má urezané dve políčka v diagonálne oproti ležiacich rohoch. Je možné povykladať celú šachovnicu pomocou domino kameňov (veľkosť 2×1 políčka) a ako by takéto riešenie vyzeralo?

2. Problém dvoch povrazov: zo stropu visia dva povrazy a vy sa k obom potrebujete dostať no vaše rozpaženie rúk nie je dostatočné.

3. Dunckerov problem horiacej sviečky. Horiacu sviečku musíte upevniť na stenu a k dispozícii máte škatuľku pripináčikov a zápalky.

4. Problém deviatich bodov. Deväť bodov musíte spojiť pomocou štyroch rovných čiar bez zdvihnutia pera (jedným ťahom).

5. Problém šiestych zápaliek. Pomocou šiestich zápaliek musíte postaviť štyri rovnostranné trojuholníky

Ohlsson si kladie tri otázky, ktoré musí podľa neho psychologická teória vhľadu zodpovedať. Prečo dochádza k fázam bezradnosti, ako ľudia tieto fázy dokážu prekonať a čo sa následne deje. Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky vychádza Ohlsson z klasických modelov riešenia problémov vyvinutými zástupcami GOFAI a zakladateľmi kognitívnych vied. Základným predpokladom je, že riešitelia reprezentujú momentálny resp. počiatočný stav problému + želateľný výsledok. Ľudia majú takisto istú predstavu o tom pomocou akých operácii takýto problém riešiť – aké ťahy aplikovať, aby sme sa dopracovali k výsledku. Tieto operácie sú aplikované na danú situáciu, čim sa stav problému mení. Množina operácii môže byť veľmi veľká a keďže pamäť je obmedzená nie všetky operácie sú prístupné. Na ktoré operácie si proband spomenieme bude závisieť od našich predchádzajúcich skúseností s riešením problémov, od kontextu a takisto od inštrukcii.

Pri problémoch, ktoré vedú k bezradnosti a teda vyžadujú vhľad, probandi nesprávne problém reprezentujú. Nesprávna reprezentácia vedie k tomu, že potrebné operácie sú nedostupné, alebo cieľ komplikovanejší než úloha vyžaduje. K vhľadu dochádza tým, že probandi zmenia reprezentáciu problému, priberú ďalšie operácie alebo odstránia nadbytočné obmedzenia. Príklady: 1. Probandi reprezentujú priestorové rozloženie políčok a potenciálne rozloženie kameňov na nich. V skutočnosti však treba zvážiť farbu políčok. 32 políčok je bielych a 30 čiernych aby sme dokázali rozložiť domino na šachovnici musí byť počet bielych a čiernych políčok rovnaký. Úloha teda nemá riešenie. 2. Probandi reprezentujú druhé lano ako pasívny nehybný objekt, ktorý sa treba dosiahnúť pomocou nejakého nástroja. Úlohu vyriešia ak koncipujú druhé lano ako aktívny objekt, zavesia na neho nejaký ťažší predmet a rozhúpu ho tak, že sa cestou naspäť lano priblíži na dosah ruky. 3. V tomto probléme musia probandi zmeniť reprezentáciu škatuľky na klinčeky ako nádoby a predstaviť si ju namiesto toho ako podstavec. Škatuľku prišpendlia na stenu a pomocou trochy tekutého vosku v nej upevnia sviečku. 4. Probandi väčšinou priberú dodatočné obmedzenie, že čiary nesmú siahať pomimo mriežky (tvorenej deviatimi bodmi). Toto obmedzenie robí úlohu neriešiteľnou. 5. Treba si uvedomiť, že zápalky nemusíme skladať len smerom doľava-doprava, dopredu-dozadu ale aj smerom do výšky. Riešením je 3D pyramída, ktorej štyri strany tvoria štyri rovnostranné trojuholníky.

Všetky vyššie uvedené problémy možno vyriešiť a uniknúť z fázy bezradnosti ak zmeníme ich reprezentáciu. Čo sa po zmene reprezentácie udeje závisí podľa Ohlssona od toho ako ďaleko sme od finálneho riešenia. Ak je finálne riešenie v dosahu nášho mentálneho plánovania a predstavivosti tak prídeme na riešenie okamžite a zažijeme plnohodnotné aha. Ak riešenie nie je v dosahu, potrebné sú ďalšie kroky a vhľad je len čiastočný.

Ohlsson rozoberá ďalšie fenomény podobné Aha. Počas inkubácie je problém postavený bokom a keď sa človek k nemu vráti tak sa mu ho podarí lahšie vyriešiť. V tomto prípade ale nemusí existovať fáza bezradnosti. Ak existuje riešenie môže byť urýchlené tým, že proband zabudne na pôvodnú (nesprávnu) reprezentáciu problému. Pri iluminácii prídeme na riešenie problému ktorý sme odložili z ničoho pri venovaní sa nejakej inej aktivite. Ohlsson poznamenáva, že pre tento fenomén existuje len anekdotická o evidencia o prípadoch vedcov, ktorý zažili heuréka. Dôležitým faktorom sú aj nápovedy a nápady, ktoré môžu byť inšpirované na prvý pohľad nesúvisiacimi udalosťami. Vplyv nápovedy bol experimentálne preukázaný (na probandom pri probléme deviatich bodov pomôže ak im poradíte že môžu kresliť aj mimo mriežky) a je pravdepodobné, že pri iluminácii a inkubácii zohráva rolu.

V závere sa Ohlsson dostáva k dôležitému metodologickému problému výskumu aha. Je ním ekologická validita. Aha je už podľa definície ťažko predvídateľné a pomerne zriedkavé. Ako navodiť tento fenomén v laboratórnych podmienkach? Sú vyššie uvedené úlohy v tomto ohľade úspešné? Niektorí probandi vnímajú preddefinované riešenie ako o ničom trik. Skutočné aha problémy by nemali mať preddefinované riešenie ani nejak obmedzený repertoár operácii a probandom by malo byť umožnené nájsť svoju vlastnú formuláciu riešenia. Ohlsson uvádza Darwinovu evolučnú teóriu. Mal Darwin aha momenty? V akých situáciach? Takisto aké sú naše každodenné situácie v ktorých zažívame aha? Ako uvidíme v ďalších článkoch, problém vytvorenia jednoduchých a ekologicky validných úloh sprevádza výskum vhľadu dodnes.

Ohlsson, S. (1992). Information-processing explanations of insight and related phenomena. In M. Keane & K. Gilhooly (Eds.), Advances in the psychology of thinking (pp. 1–44). London, UK: Harvester-Wheatsheaf.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s