Norbert Bischof: Sémantika

V užšom zmysle slova označuje Sémantika náuku o význame slov, či už v prirodzenom alebo programovacom jazyku. Organizmy sa však nedorozumievajú len pomocou jazykov, ale aj pomocou gest. Teda správaniu všeobecne možno prisúdiť určitý význam. Preto sa v širšom zmysle slova môžeme pýtať ako signály získavajú svoj význam.

Keďže správanie organizmov je často teleologické a sleduje nejaký zámer, obzvlášť vo filozofií, sa otázka sémantiky často prelína s otázkou intencionality. Tu je súčasťou bojov filozofie mysle proti redukcionistickej vede. Ak je vedomie prvý zákop, o ktorý sa najurputnejšie bojuje, tak je intencionalita a tým aj sémantika zákopom posledným, ktorý treba poriadne obrniť, lebo za ním už nie je nič. Len bozóny a fermióny.

Bischofov prístup k sémantike je inštrumentálny. Snaží sa nám ponúknuť nástroj, ktorý by umožnil psychológom rigorózne prisúdiť signálom význam. Folkové teórie intencionality v tomto prípade hrajú len vedľajšiu rolu. Môžu byť smerodajné avšak musíme ich overiť a ak nie sú vhodné zavrhnúť a ponúknuť teórie lepšie. Bischofova sémantika vychádza z teórie informácii. Samotný pojem sémantika Bischof skoro nepoužíva. Hovorí o systémoch, signáloch a ich význame. Tieto pojmy sú definovan0 relatívne voľne. Systémom je ľubovoľný výsek z reality, pričom abstrahujeme od kvalít a snažíme sa vyjadriť kvantitatívne súvislosti. Ak ste čítali predchádzajúci príspevok o Bischofových názoroch na spôsob abstrakcie, aký by mala psychológia aplikovať, tak by sa vám pri systéme mala vybaviť bloková schéma. Signálmi sú kvantitatívne fyzikálne veličiny, v blokových schémach indikované šípkami, spájajúcimi bloky. Bloky, následne signály spracovávajú. Signály teda tvoria vstupy a výstupy blokových jednotiek ale aj vstupy a výstupy celkového systému. Pri organizmoch sú vnútorné signály skryté a najčastejšie teda analyzujeme signály vstupujúce a vystupujúce zo systému, či už pomocou cielenej stimulácie vnemov, alebo analýzy správania. Týmto vstupným a výstupným signálom môžeme prisúdiť význam, a Bischof v tomto kontexte rozlišuje kognície a intencie. Kognícia označuje význam vnemových signálov. Intencia naopak označuje význam signálov, ktoré produkuje systém sám, teda jeho správanie. Posvieťme si najprv na kognície.

Podľa Bischofa inferujeme kognície na základe správania organizmu a na základe predpokladu optimálneho správania. Optimálne správanie je definované u Bischofa cez evolučnú teóriu a teda cez fitness (výnimky môžu tvoriť ľudské artefakty, kde je optimalita definovaná dizajnerom). Evolúcia optimalizuje správanie organizmov tak, že určitým vstupným signálom sú priraďované určité výstupy. Aby sme pochopili význam ktorý systém prideľuje vstupným signálom musíme skúmať ako sa systém zachová pri prítomnosti alebo neprítomnosti signálu. Ak napríklad šimpanz (systém) ujde (výstup) pred tmavým hadom ale neuteká pred bielym hadom, môžeme skonštatovať že tmavý odtieň hada znamená pre šimpanza nebezpečenstvo (kognícia). Význam nemusí byť veridikálny. Šimpanz môže prideliť význam nebezpečenstvo aj tmavej vetvičke. Takéto chyby sú dané tým že systémy smerom k optimalnemu správaniu konvergujú avšak ťažko ho niekedy pri dynamicky meniacom sa prostredí dosiahnú (napr. prostredie zahŕňa aj iné systémy). Takisto veridikálne vnímanie nemusí byť optimálne pre systém. Pridelený význam sa takisto môže líšiť u rôznych organizmov aj keď ide o “syntakticky” podobné signáli. Napríklad domorodec môže vnímať hada ako delikatesu a miesto úteku sa pokúsi hada uloviť. Atraktor optimality teda dáva semantike jej objektívne komponentu, zatialčo konkrétna suboptimálna phylogenetická trajektória systémov pridáva subjektívnu komponentu.

Obdobne môžeme inferovať význam výstupov na základe vstupných signálov. Ak človek zbadal oheň a prikladá mobil k uchu môžeme inferovať, že jeho intenciou je zavolať hasičov. Aby sme prisúdili význam musíme poznať vnemy, vstupy systému a predpoklad optimality správania musí byť splnený. Ako som už spomenul, okrem vstupov a výstupov môžeme pripísať význam aj signálom vnútri systému – napr. neuronálnym signálom v mozgu. Sémantika týchto signálov je zmiešaná, keďže každý signál možno interpretovať v zmysle kognície ako aj v zmysle intencie. Pri optimálnom systéme by sa mali tieto významy prekrývať. Na druhej strane stále platí, že signáli subsystémov na periféri napr. signáli neurónov vo V1 alebo v motorickom kortexe budú mať silnejšiu kognitívnu resp. intencionálnu komponentu.

Bischofova semantika je podobná Dennetovmu (1987) intentional stance. Ako u Dennetta aj u Bischofa majú termostaty kognície a intencie. Bischofova koncepcia je však v mnohých ohľadoch exaktnejšia. To je hlavne tým že zatiaľčo Dennett vníma intentional stance ako ľudovú heuristiku, ktorú sa oplatí použiť aj vedcom, Bischof vníma svoj koncept ako vedeckú teóriu. Bischof vymedzuje presne minimálny systém ktorému môžeme pripísať sémantiku. Takýto systém musí obsahovať minimálne jeden uzavretý okruh, ktorý dáva systému behaviorálnu flexibilitu. (Formálne vyžadujeme pre flexibilitu, že identické hodnoty vstupov môžu viesť k odlišným výstupom.) Ďalej, musí byť daná optimalita systému. Systém musí byť súčasťou minimálne jedného väčšieho okruhu – u organizmov je ním evolučný algoritmus. Bischofova sémanitika týmto na rozdiel od Dennetta nepripisuje blesku intencie (“cieľ udrieť do osamelého stromu”,”boží hnev”), keďže blesk nepodlieha selekčným tlakom. Z obdobných dôvodov je podla Bischofa omyl hľadať význam vesmíru a u iných fyzikálnych konceptov.

Na druhej strane evolučný algoritmus nie je dostatočnou podmienkou pre sémantiku. Systém musí mať možnosť meniť svoje správanie. Napríklad sochárove výtvory nemajú kognície ani intencie aj keď podliehajú selekčným tlakom (napr. na trhu s umením), nemajú možnosť flexibilného správania. Najjednoduchší systém, ktorému možno prisúdiť podľa Bischofa semantiku obsahuje jeden uzavretý okruh a musí byť produktom okruhu, ktorý určuje optimalitu systému. Tak je tomu napríklad v prípade termostatu. Toľko k Bischofovej predstave ako rigorózne prideliť signálom význam. V ďalšom príspevku uvediem ako Bischofovu sémantiku aplikovať vo výskume.

Bishof, N. (2008). Psychologie – Ein Grundkurs für Anspruchsvolle. Kap. 2-5. Kohlhammer, Stuttgart.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s