Norbert Bischof: Darwin a Galilei

Bischof robil psychológiu ešte v časoch keď bol behaviorizmus a gestaltistická psychológia na výslní. Bischof ako zástanca etologického prístupu sa snažil sformulovať svoju pozíciu prečo psychológia v podaní týchto prúdov vedie (dnes už viedla) nesprávnym smerom. Bischof tvrdil, že problémom je orientácia na fyziku ako vzor pre vedeckú psychológiu. Namiesto toho by mala psychológia nasledovať biológiu. Podľa Bischofa funguje redukcionismus v biológii inak ako vo fyzike a aplikácia fyzikálneho redukcionizmu v psychológii je nevhodná.

Kvalitatívna redukcia a kvantitatívna redukcia

Podľa Bischofa abstrahuje fyzikálne zákony od kvantity a vyjadrujú vzťahy medzi kvalitami.

Na obrázku vyššie je vľavo znázornený gravitačný zákon. Tento vyjadruje vzťah medzi vzdialenosťou, časom a zrýchlením, čo sú všetko kvality. Kvantity inštancujú konkrétny prípad tohoto zákona, avšak formulácia zákona abstrahuje tieto konkrétne kvantity a vyjadruje len vzťah medzi kvalitami.

V biológii a inžinierstve funguje redukcia opačne. Abstrakcie znázorňujú blokové schémy a nie vzorce. Blokové schémy abstrahujú od kvality. Je jedno či znázornený okruh implementujete ako elektrický okruh alebo pomocou biologického materiály, ak dodržíte kvantitatívne vzťahy medzi uzlami systému, zachováte dôležité vlastnosti, ktoré sa snažila abstrakcia vystihnúť. Nižšie je znázornený model termostatu:

Nomologická a Systémická redukcia

Z príklonu ku kvantitatívnej a kvalitatívnej redukcii vyplýva pre fyziku a biológiu ako sa vedomosti v danom obore budú kumulovať a štrukturovať. Je známe, že vo fyzike sa vedomosti syntetizujú. Skoršie teórie sú zahrnuté do tých neskorších. Maxwell zjednotil elektrické a magnetické zákony. Einsteinova teória rozšírila Newtonovu klasickú mechaniku. Fyzici dúfajú, že sa jedného dňa dopracujú k teórii všetkého, teda že zjednotia všetky zákony v jednom vzorci.

V biológii a inžinierstve naopak začíname s jednoduchými systémami a prechádzame stále ku komplexnejším. Výskumníci začínajú teóriou všetkého, čo je v biológii evolučná teória/ reps. evolučný algoritmus a v inžinierstve feedback okruh (a dalo by sa argumentovať že evolučný algoritmus je len príkladom feedback okruhu).

Tým pádom bude biológia napredovať ku stále komplexnejším modelom systémov. Cieľom teda nie je vzorec, zákon, ktorý si vylepíte na tričko, ale komplexný neprehľadný systém (, ktorý si vylepíte na tričko). Blue Brain Projekt ilustruje ako by taký finálny model biologického bádania mohol vyzerať.

Estetická a funkcionalistická heuristika

Od špecifického spôsobu akumulovania poznania si vedci odvodili určité heuristiky ako dobrú abstrakciu rozoznať. Vo fyzike je to krása a jednoduchosť. Príroda je krásna. Vesmír je krásny. A jeho zákony tiež. Bischof dokladá túto heuristiku výrokmi prominentných fyzikov. “You can recognize truth by its beauty and simplicity,” tvrdí Richard Feynman. “Nature does nothing in vain, and more is in vain, when less will serve; for nature is pleased with simplicity, and affects not the pomp of superfluous causes,” básni zasa Isaac Newton. Táto heuristika samozrejme môže zlyhať, čo dokladajú – z dnešného pohľadu grotestkné, pokusy Kepplera doložiť počet planét a ich vzdialenosť od slnka pomocou fyzikálneho zákona.

V biológii je estetická heuristika úplne mimo. Napriek nadšeniu kreacionistov, biologické organizmy a orgány sú dosť mizerné produkty s mnohými zabudovanými chybami, bugmi a zlyhaniami. Dobrým príkladom je práve ľudské oko, ktoré okrem toho že obsahuje slepý bod na sietnici, má krvné žliazky, ktoré vychádzajú z fotoreceptorov do vnútra oka a teda sa fakticky pozeráme cez ne. (Nikdy ste si tie žliazky nevšimli? Skúste sa prizrieť pozornejšie.) V biológii naopak funguje funkcionalistická heuristika, ktorá nám na základe ekologickej niky umožňuje určiť problémy, ktorým organizmus čelil v priebehu evolúcie. Optimálne riešenia problémov potom budú pravdepodobne korešpondovať s riešením, ktoré evolúcia implementovala. Bischof ilustruje rozdiely medzi týmito heuristikami pomocou kľúčov. Ak je časť kľúču prekrytá, potrebujeme rôzne heuristiky aby sme zistili aká je jeho skrytá štruktúra.

Psychológia

Ak akceptujeme Bischofovo rozdelenie, tak myslím že nie je ťažké súhlasiť, že psychológia by sa mala vydať cestou systémickej, kvantitatívnej redukcie. Koniec-koncov, ľudia a ľudská myseľ sú biologické systémy. Ako podporný argument môžeme dnes spomenúť aj neúspechy psychologických programov, ktoré imitovali prístup fyzikov. Behavioristi rozhodne neskrývali, že fyzika je ich veľký vzor. Clark Hull nazval svoje dielo Principles of Behavior po vzore Newtonovho Principia Mathematica. Asi najlepšie ilustruje ako si behavioristi redukciu predstavovali, B.F. Skinner. Nasledujúca grafika znázorňuje behaviorálne dáta od troch rozličných organizmov v závislosti od odmien (operantné podmieňovanie). Odmeny indikujú krátke čiarky na krivkách.

Skinner (1959) komentuje:

Pigeon, rat, monkey, which is which? It doesn’t matter. Of course, these three species have behavioral repertoires which are as different as their anatomies. But once you have allowed for differences in the ways in which they make contact with the environment, and in the ways in which they act upon the environment, what remains of their behavior shows astonishingly similar properties. Mice, cats, dogs, and human children could have added other curves to this figure.

Skinnera netrápilo, že holub, potkan a opica sú odlišné systémy. Vlastnosti týchto systémov ho nezaujímajú. Zaujímajú ho vzorce a funkcie, ktoré mu umožňujú popísať vzťah medzi odmenou a správaním. Správanie a odmena sú kvality okolo ktorých sa abstrakcia točí. Odlišnosti v architektúre týchto organizmov sú irelevantné a prinajlepšom hodné konštatného parametra, definujúceho horizontálny offset krivky. Ako ďalší príklad je hodné spomenúť ešte formulu Kurta Lewina B=f(P,E) hlásajúcu, že správanie je funkciou osoby a jej prostredia.

Nakoniec ku zlyhaniam kvalitatívnej redukcie treba zaradiť aj snahy nájsť špeciálne fyzikálne častice (psychóny, kvantový prach v synapsách), ktoré vysvetlia schopnosti a vlastnosti systému. Sem môžeme zarátať napríklad vedcov hľadajúcich kvantové efekty v ľudskom mozgu (Penrose, Eccles).

S akceptovaním kvalitatívnej redukcie nemusí výskumník akceptovať aj ďalšie spomínané dôsledky ako sú systémická redukcia alebo funkcionalistická heuristika. Isté intelektuálne konflikty v rámci kognitívnych vied, je myslím, že možné dobré uchopiť práve na základe modelu redukcie a heuristík z ktorých vedci vychádzajú. O tom sa však rozpíšem v iných článkoch. Na tomto mieste uvediem len nasledujúci diagram.

Bishof, N. (2008). Psychologie – Ein Grundkurs für Anspruchsvolle. Kap. 8-11. Kohlhammer, Stuttgart.

Skinner, B.F. (1959) A case history in scientific method. The American Psychologist. 221-233.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s