Matúšove malé filozofické dobrodružstvo: Tri roky s Parmenides Foundation

Možno ste si cestou na tento blog všimli, že Filip Tvrdý píše blog o filozofii. Blogy o filozofii mám rád, lebo môžem v komentároch filozofom vynadať. Massive Error má ešte tú výhodu, že Filip filozofiu nebude brániť a tak sa diskusie môžu rovno zvrhnúť do filozofiu disujúcich orgii. Situáciu väčšinou umravnenia až Tomáš Marvan alebo Marek Picha nejakou suchou vecnou poznámkou.  To je ale už aj tak neskoro, a diskutujúci sa stihli do sýta vyriadiť.

Niektorí filozofi sa pozastavia nad tým, čo sme to za zlých ľudí a prečo nemáme pekného slova pre filozofiu. V tomto článku hovorím za seba a zhŕňam svoju skúsenosť s filozofiou. Počas svojho štúdia som tri roky pracoval pre filozofov. Na toto obdobie mám pekné spomienky. Na druhej strane však skúsenosť viedla k môjmu kritickému pohľadu na filozofiu. Ak chcú filozofi prispieť k vedeckému poznaniu, musia začať pracovať empiricky. Musí sa zmeniť náplň práce filozofov a takisto výučba filozofie. Inak ostáva filozofii vo vzťahu k vede len irelevantné postavenie alebo otvorený konflikt. V tomto prípade bude filozofia ťahať za kratší koniec a stihne ju osud teologických fakúlt. To by bola škoda.

Tri roky s Parmenides Foundation

Parmenides Foundation je nadácia venujúca sa výskumu myslenia so hlavným sídlom v Pullachu pri Mníchove. Založenie nadácie je typickou voľbou ak chcete zarábať peniaze prostredníctvom výskumu. Teoreticky to znamená, že nadácia niečo vyskúma a potom to predáva. Parmenides Foundation (PF) napríklad robí coaching pre manažérov, kde im pomáha vytríbiť ich myslenie. Ďalším projektom je Learning-to-think, ktorý má ponúknuť tréning myslenia pre škôlkárov (aplikovateľný v škôlkach). Predávať výskum prakticky znamená predávať vzduch vo fľašiach. Musíte presvedčiť ľudí, že váš produkt potrebujú, i keď títo by sa väčšinou zaobišli aj bez neho. Je to teda o marketingu. V tomto prípade bola kombinácia ekonomických vied a filozofie praktizovaná v PF blahodárna. Koniec koncov ak filozofia učí argumentovať, aká je lepšie aplikácia filozofie, než presvedčiť niekoho aby vám dal peniaze?! A v tomto sú v PF dobrí.

Okrem aplikovaného výskumu sa robil v PF aj základný výskum. Ja som napríklad pracoval v EEG labáku pod vedením Michaela Öllingera a skúmali sme riešenie problémov cez tzv. aha + neurálne koreláty tohoto fenoménu. Okrem výskumu slúžila PF ako platforma pre diskusie. To bola samozrejme parketa pre filozofov, ktorí sú schopní diskusne umoriť svojich vedeckých kolegov (stretnutia trvajúce cez šesť hodín neboli výnimkou).

Treba povedať, že zrejme každý naturalisticky orientovaný filozof by bol z práce v PF nadšený. Projekty boli väčšinou v kooperácii s vedcami a k dispozícii bolo všetko od psychológie, cez evolučnú biológiu až po teoretickú fyziku. Na diskusiách sa účastnili viacerí renomovaní členovia PF ako evolučný biológ Eörs Szathmáry alebo neurovedec Ernst Pöppel.  Pravidelne boli pre diskusiu prizvaní aj zaujímaví externí hostia.

Ja som posledný rok v PF (2011) spolupracoval s filozofmi na projekte o morálnom myslení. Chceli vyskúšať help-or-hinder paradigmu (Kuhlmeier, Wynn and Bloom, 2003) u škôlkarov a skúmať tak ako morálne rozhodovanie súvisí s ostatnými kognitívnymi schopnosťami. Keďže tento projekt bol od vedúceho až po pomocníkov zbierajúcich dáta v réžii filozofov, ja som bol povolaný, aby som zaopatril experimentálno-psychologickú stránku veci. Filozofi sa museli naučiť v podstate všetko od experimentálnej metodiky až po štatistické analýzy sami, keďže počas štúdia sa s týmito vecami nestretli. Myslím, však že to zvládli veľmi dobre a miestami mali zbytočne prehnaný rešpekt z empirickej práce.

Samozrejme sme sa bavili aj o úlohe filozofie vo vzťahu k vedám a o náplni práce filozofov. V prvom rade musím dodať, že nadšenie pre filozofiu a napríklad pre tie 6 hodinové diskusie nie je len záležitosťou zopár starých mládencov vo vyťahaných svetroch. Mladé študentky filozofie ukazujú rovnaké nadšenie pre tieto typy diskusii. To ma vedie k záveru, že propenzita pre diskusie neriešiteľných problémov nie je len záležitosťou zopár postarších exotov, ktori prešli desaťročiami selekčného tlaku vo filozofickom akademickom prostredí, ale túto črtu možno nájsť už u študentov filozofie, ktorí ešte nie sú do takej miery kariérne deformovaní. Z toho mám teda dojem, že rozdiskutovanie problémov je nezbytnou súčasťou práce filozofov. Na druhej strane filozofi v PF uznávali dôležitosť empirickej práce a to až do tej miery, že sa jej značnú časť svojho pracovného času venovali. Takže v tomto ohľade sme sa zhodli.

V diskusiách došlo aj na to, či majú filozofi nejakú výhodu oproti vedcom a väčšinou skončila diskusia u pojmovej analýzy alebo nejakej obdobie schopnosti analyzovať argumentáciu a jej konzistentnosť. Filozofi sa v tomto ohľade lepšie pripravení svojim štúdiom, zaznelo. Priznám sa, že takéto argument na mňa nespravili veľký dojem. Nepočul som o prípade, keď filozof predviedol pojmovú analýzu, ktorú by vedec nezvládol a vskutku nejaký vedec už predtým nespravil. Vedci tiež argumentujú a diskutujú. Ak je ich argumentácia nejasná, tak nebudú schopní svoj výskum publikovať. Ostávam teda pri tom, že filozofi majú oproti vedcom len nevýhody, ktoré im sťažuje zapojiť sa do výskumu.

Program pre filozofiu

Dovolím si na základe svojich skúseností načrtnúť akým smerom by sa vedecká filozofia mala uberať. Filozofia si môže ponechať tematické celky, otázky, ktorými sa zaoberala a zaoberá ₊ tradičnú historickú perspektívu na ne. Musí však zmeniť metódy a dôraz s akým tieto otázky atakuje. Experimentálna metodológia sa musí stať nezbytnou výbavou filozofov. Myslím si, že štatistika, okrem svojej užitočnosti ako nástroj pre empirický výskum je aj v kombinácii so strojovým učením, s teóriou komplexity a teóriou automatov najlepšou a v podstate jedinou možnosťou ako rigorózne riešiť otázky epistemológie a teórie vedy. Ontológiu im pomôže skúmať fyzika a morálna filozofia potrebuje psychologické experimenty. Najväčšou kalamitou je v súčasnosti filozofia mysle, kde sa mnohí filozofi stali obhajcami intuitívnej folkovej teórie mysle a broja proti naturalistickému prístupu v zastúpení vedcov. Myslím, že je najlepšie ignorovať takéto výboje a poskytnúť pozitívne príklady, ako filozofia môže prispieť poznaniu. Najlepšou cestou je podľa mňa aj v tomto prípade zapojiť sa do empirickej práce.

Viacero filozofov pracuje týmto spôsobom. Moja skúsenosť z PF ukazuje, že sa to dá a na tomto blogu ešte predstavím prácu empiricky orientovaných filozofov. Pre nich to znamenalo dovzdelať sa v iných vedných oboroch.  Ideálne by bolo, keby sa minimálne štatistika, programovanie, vyššia matematika a experimentálne praktiká stali súčasťou filozofického študijného kurikula, aby filozofi nemuseli absolvovať rozsiahle samoštúdium na to, aby boli vôbec schopní uchopili vedecký výskum.

Kuhlmeier, V., Wynn, K., Bloom, P. (2003). Attribution of Dispositional States by 12-Month-Olds. Psychological Science, vol. 14 no. 5, 402-408

6 thoughts on “Matúšove malé filozofické dobrodružstvo: Tri roky s Parmenides Foundation

  1. Já se vždycky pouštím do své opatrné obhajoby filozofie s velmi nepříjemným pocitem možnosti vlastní podjatosti. Jelikož se filozofií živím, logicky se snažím akcentovat spíš pozitivní stránky než negativní (o kterých samozřejmě vím, a to ještě mnohem lépe než vy). Dnes si tedy své výlevy raději odpustím🙂 Omezím se na pár drobných připomínek. Váš názor by byl zajímavější, kdyby se posunul ze zcela obecné roviny, kdy je filozofie představena jako jeden velký pytel, k diskuzi konkrétních případů. Například tvrzení “Nepočul som o prípade, keď filozof predviedol pojmovú analýzu, ktorú by vedec nezvládol a vskutku nejaký vedec už predtým nespravil” by znělo méně podezřele, kdybyste ho doprovodil alespoň pár příklady. Takhle by si čtenář mohl utvořit dojem, že Vaše tvrzení je založené jen na velmi omezené anekdotické evidenci, která nemá žádnou váhu. Stejně tak by nebylo špatné vědět, co přesně máte na mysli pod “neřešitelnými problémy”.

    S tím, že by si filozofové měli projít aspoň základy vědecké práce, souhlasím. Sám na sobě absenci tohoto vzdělání vnímám jako velký handicap. Ani ne tak proto, že bych se chtěl mermomocí vrhat do experimentování, ale spíš proto, že se mi špatně čtou vědecké články z oborů, které mě zajímají. Bohužel možnost změny situace v ČR vidím velmi pesimisticky. Je vtipné, že pro Vás třeba já nejsem dost empiricky orientovaný, zatímco pro většinu mých kolegů jsem nepochopitelný exot, který je ochotný brát ty “slepé” vědce tak vážně. Odpor filozofů vůči vědě je někdy neméně silný a nepřekonatelný než odpor opačný. Jako realistické zatím vidím partyzánské protlačování naturalistického přístupu na filozofických katedrách. Možná to není moc, ale mě to přijde jako smysluplný úkol. I když se z mladých filozofů nestanou rovnou experimentátoři, mohlo by je to vést k tomu, aby aspoň některé formulovali problémy způsobem, který je experimentálně zpracovatelný. Lišíme se tedy jen v tom, že vy pokládáte experimentálně nezpracovatelné problémy rovnou za pseudoproblémy, já ne. To je však na delší diskuzi (řekl filozof), takže raději končím.

  2. Mnohé príspevky zo začiatku blogu sú len vignetty, ktoré formulujú moju pozíciu resp. uvádzajú novú tematiku. A tento článok tiež patrí do tejto skupiny. K väčšine tých paušálnych výrokov sa vrátim v budúcich článkoch, kde ich viac rozviniem.

    “Nepočul som o prípade, keď filozof predviedol pojmovú analýzu, ktorú by vedec nezvládol a vskutku nejaký vedec už predtým nespravil”
    K tomuto sa vracať zrejme nebudem a vyjadrím sa k tomu tu. Pamätám si, jeden dlhý rozhovor v labáku s jednou študentkou filozofie, ktorá rozoberala v nejakej svojej práci Libetove experimenty a kritizovala Libeta za to, že používal nepresný jazyk. Toto mi prišlo ako ako nevhodný príklad, keďže Libet pôsobil v dobe kamennej neurovied a to, že niektoré jeho interpretácie sú prehnané je schopný dnes posúdiť každý neurovedec. Bolo by zaujímavejšie keby filozofi poukázali (pomocou pojmovej analýzy) na problémy súčasného výskumu, o ktorých vedci ešte nevedia.

    Ten môj výrok bol myslený aj ako hodená rukavica. Rád sa nechám prekvapiť pojmovou analýzou. Avšak filozofi ju musia aplikovať na problémy, ktoré neurovedcov zaujímajú (“riešiteľné problémy”). Napríklad panuje veľká kontroverzia ohľadom fMRI výsledkov ich analýz a interpretácii, ktorá vyprodukovala viaceré zaujímavé články. No, od filozofov som nevidel nič zaujímavé. Neviem ani či pojmovou analýzou sa vôbec dá niečim prispieť. Ale napríklad historická perspektíva (porovnanie s uvedením iných nastrojov ako sú mikroskopy) na tieto otázky by bola zaujímavá.

    Apropo historická perspektíva. PF organizovalo aj diskusiu, že čím môže filozofia pomôcť vedcom. Čo sa ja pamätám tak vedcov zaujímala hlavne historická perspektíva (napr. koncept kauzality). Pojmovou analýzou buď neboli nadšení alebo (najskôr) si ju vôbec nevšimli.

    “partyzánské protlačování naturalistického přístupu “: Trik, ktorí vedci používajú keď im nevyhovuje mainstream výučba, je spraviť vlastný štúdijný program. Napr. nejaký Msc. Vedecká filozofia alebo Experimentálna filozofia, také niečo. Stačilo by obsadenie nejakých 20 študentov v ročníku. Neviem, ako je tomu v čechách ale tu na západe sú takéto excelentné a špecializované programy veľmi sexy, či už z hľadiska študentov alebo z hľadiska financovania. Ak by ste presvedčili nejakých vedcov aby sa na tom podielali prednáškami (alternatívou je poslať študentov na prednášky iných štúdijných oborov) tak by ste získali kvalitných absolventov, ktorých by ste si potom mohli rozhodiť v rámci čiech ako doktorandov.

  3. Zajímavý příspěvek, tenhle blog se mi nepochybně bude líbit, i když s názory autora budu mít veliké potíže. Co by student filosofie pociťuji obzvláště na mnou navštěvované katedře zvláštní nechuť k naturalistickým vysvětlením, a zřejmě to není nic ojedinělého. Nevím proto, jak reálné je vůbec prosazení takového specializovaného oboru, ale mě by se líbil velice.

    Snazší jistě bude, když se sám zaměřím na dostudování některých vědeckých přístupů podomácku, proto by mě i zajímalo nějaké doporučení příslušné literatury. Říkáte-li, že jste se s tím dostudováním u jiných filosofů setkal, pak nepochybně budete mít i vhodné doporučení, s čím začít. Docela by mě to zajímalo…

  4. Väčšina filozofov, čo ja viem, sa dostane, k empirickej práce cez vizity na vedeckých pracoviskách, alebo cez kooperácie s vedcami. Samozrejme aj títo sa musia, už len preto aby sa s vedeckými kolegami pochopili, niektoré veci naučiť samoštúdiom.

    Ďalšia možnosť je mrknúť sa na prednášky iných fakúlt. Zato, že ste filozof vás hádam z prednášky nevyhodia. V PF napr. jedna pedagogička navštevovala prednášky štatistiky na Univerzite. Tie dve študentky filozofie s ktorými som bol najviac v kontakte robia teraz doktorát na mníchovskej Graduate School of Neuroscience (témy majú ale filozofické), kde musia absolvovať aj určité kurzy zaoberajúce sa empirickou prácou.

    Ja osobne preferujem prednášky na internete. MIT, Stanford a Yale majú kopu vynikajúceho materiálu online. Ak si človek nielen vypočuje prednášky ale aj preráta príklady tak má dobre šance sa naučiť, niečo čo aj využije.

  5. V prvé řadě bych rád řekl, že se těším z nového blogu a přeji hodně zdaru a sil.

    Nedochází zde ke splynutí dvou otázek? Na jedné straně stojí otázka, jak může být filozof prospěšný vědci. Na druhé je otázka, jak může být filozof prospěšný společnosti, lidstvu, světu. S předloženou odpovědí na první otázku (filozof je vědci málo/vůbec prospěšný) lze souhlasit. Filozof může vědci nabídnout jen možná (a) větší citlivost k některým pojmovým distinkcím, protože je obvykle při své práci hledá častěji než vědec, (b) verbální dovednosti, protože se tomu opět častěji věnuje, (c) izolaci některých kognitivních chyb, protože se jejich odhalování opět častěji z popisu práce věnuje. Nic, co by nezvládl poučený a cvičený vědec. Filozof obvykle nemá speciální expertní znalosti mimo filozofii samotnou, může vědci nabídnout pouze některé dovednosti. Ale významem filozofie pro vědu se nevyčerpává význam filozofie obecně. Některé oblasti (zatím) nejsou předmětem rozsáhlého vědeckého zájmu, např. interpretace uměleckého díla, politického vlivu, povaha a podoba opinionmakera, případně by v nich uplatňování vědecké přísnosti bylo neefektivní, např. různé podoby norem, moderování odborné debaty. Filozof je obvykle chytrý člověk, jenž je světu prospěšný tím, že se rozhodl rozvíjet a kultivovat kritické myšlení u sebe i u druhých. Není to nic, co by jiný chytrý člověk, třeba vědec, nezvládl. Není to ale ani vůbec nic.

  6. Ďakujem za podporné reakcie. Vidím, že ani českým filozofom chuť do diskusie nechýba. Určite sa na Mozgostrojoch objavia aj ďalšie články ak nie priamo, tak aspoň okrajovo týkajúce sa filozofie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s