Norbert Bischof: Psychologie, Ein Grundkurs für anspruchsvolle

Budem musieť začať aj zopár viac autobiograficky motivovanými príspevkami inak bude mojim následným komentárom chýbať kontext. Norbert Bischof je profesor emeritus na Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove. V zimnom semestri pravidelne organizuje prednášku určenú pre prvákov. Názov a téma prednášky sú nepodstatné. Bischof v nej prezentuje svoju víziu psychológie. Bischofova vízia psychológie je svojská, alebo povedané menej opatrne – kontroverzná. Norbert Bischof začínal u Ericha von Holsta a Konrada Lorenza na MPI v Seewiesen. Neskôr prednášal na Caltechu v LA a od 1975 do 1997 bol profesorom na Uni v Zürichu. U Lorenza pracoval Bischof na téme incestu – ako inak než u divých husí. Erich von Holst sa snažil aplikovať poznatky novo-vznikajúcej kybernetiky v psychologickom a etologickom výskume. Táto sľubná kooperácia bola ukončená von Holstovým predčasným úmrtím. Bischof odhadol plodnosť kombinácie informatiky, psychológie a etólogie a pokračoval týmto smerom. K tomu sa pridružila vývinová psychológia cez jeho manželku Doris Bischof-Köhler, ktorá je nemenej prominentnou nemeckou psychologičkou. Bischof publikoval formálny model Bowlbyho Attachment-Theory, ktorý je v svojej rozšírenej verzii známy ako Zurišský model sociálnej motivácie. V roku 1985 zhrnul v knihe Rätsel Ödipus svoj výskum o inceste značne podopretý aj najnovším výskumom britských etológov (Trivers, Maynard Smith, Dawkins). V roku 1995 vyšla Bischofovi učebnice Teórie systémov pre psychológov, kde zhrnul svoj (v tej dobe už dosť neaktuálny ) prístup k modelovaniu. No a pred štyrmi rokmi Bischofovi vyšiel jeho Magnum Opus – učebnica psychológie pre náročných, ktorá zhŕňa obsah spomínanej prednášky pre prvákov.

Zrejme si viete predstaviť aký sú prváci vykukaný, keď im 80-ročný Bischof s elánom dvadsiatnika predstavuje svoju víziu psychológie ako inžinierstva s etológiou a vývinovou psychológiou v závese. Prednáška je značne predimenzovaná nárokmi na prváka, ale ten dojem že Bischofova vízia môže byť užitočná, sa zakorení. Bischof si formoval svoje postoje v časoch keď behaviorizmus bol na výslní, kognitívne vedy neexistovali a o evolučnej psychológii sa ani nechyrovalo. Ich neskorší nástup Bischof do veľkej miery ignoroval. Ťažko povedať, či sa jednalo o zatrpknutosť alebo jednoducho Bischofovu neochotu zaoberať sa hromadiacou sa literatúrou.

Čo sa týka jeho prednášky a knihy tie prezentujú skôr filozofické aspekty ako ťažisko. Okrem svojho pohľadu na psychológiu ako inžinierstvo, Bischof rozoberá nature-nurture debatu, mind-body problém, epistemológiu a fylogenetický pôvod človeka i jeho kognitívnych mechanizmov. V ďalší príspevkoch sa ešte vrátim k týmto témam.

Aby som to zhrnul, Bischofova psychológia nie je mainstream a to napriek tomu že jej hlavný étos je podobný ako populárna evolučná psychológia a kognitívne vedy. Bischofova psychológia je ako memeticko-akademická fosília, ktorá vznikla v nepriaznivých podmienkach behaviorizmu a prežila v izolácii až do dnešných časov kognitivistického a evolučného mainstreamu. Preto má potenciál poskytnúť alternatívny a kritický pohľad na súčasný mainstream. Na rozdiel od ostatných kritikov evolučnej psychológie a kognitívnych vied sa môže jednať o konštruktívnu a produktívnu konfrontáciu.

Bishof, N. (2008). Psychologie – Ein Grundkurs für Anspruchsvolle. Kohlhammer, Stuttgart.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s