Filozofia tráviaceho traktu

Od filozofie mysle k filozofii tráviaceho traktu

Prečo je práva filozofia mysle takou hanbou? Prečo nemôže filozofia mysle žiť s vedcami rovnako súčinne a konštruktívne ako je tomu vo filozofii biológie alebo filozofii kognitívnych vied. Prečo je vôbec filozofia mysle takou veľkou a dôležitou témou pre filozofov? Jednou odpoveďou je, že filozofia mysle je proste iná. Túto odpoveď môžeme dostať z pozície nadšencov ťažkého problému vedomia. Výskum mysle totiž vyžaduje zohľadnenie introspekcie a ak to veda nedokáže tak to filozofi ako ochrancovia pravdy musia uviesť na správnu mieru.

Tí čo chápu filozofiu mysle ako “naivnú aprioristickú autoantropológiu” (Dennett, 2005, s.34) môžu s výnimočnosťou filozofie mysle takisto súhlasiť. Určité konceptuálne kategórie sú univerzálne a len veľmi ťažko sa z nich ľudia dokážu vymaniť. Sem patria obzvlášť intuitívna psychológia s esencializmom a dualizmom na čele. Filozofovanie reflektuje tieto intuitívne teórie a historicky stala sa ich obhajcom. Ľudskej mysle sa dostalo veľkej pozornosť, lebo a) v tejto oblasti majú ľudia silné intuície (na rozdiel napr. od intuitívnej archeológie) a b) tieto intuície sú v rozpore so súčasnými vedeckými poznatkami.

Tony Chemero vo svojej knihe zastáva inú pozíciu. Podľa neho myseľ a filozofia mysle nie je ničím výnimočná. Uletenosť filozofie mysle je daná historicky a má so samotným obsahom málo spoločné. Filozofia mysle reflektuje nezrelosť výskumu mysle. V budúcnosti, tým, že výskum pokročí sa chybná, absurdná a irelevantná argumentácia vytratí. Chemero uvádza ako prípadovú štúdiu rozkvet filozofie tráviaceho traktu v období vrcholnej scholastiky.

Filozofia tráviaceho traktu

V 12. a 13. storočí vznikali prvé univerzity a už vtedy nebolo núdza o akademické kontroverzie. V týchto nechýbali tradičný aktéri – mainstream na východnom pobreží, pomýlená konkurencia na západnom pobreží, filozofi (a teológovia) ako ochrancovia pravdy a do toho zlí materialistickí biológovia (vtedy medici). Začnime pekne poporiadku. Na začiatku 12. storočia bola rozšírená predstava, že ľudia nerastú vďaka potrave. Potrava nemala na rast tela žiadny vplyv a iba ním prechádzala bez toho, že by bola nejak vstrebaná. Hmota tvoriaca ľudské telá mala inherentnú schopnosť množiť sa. Všetky ľudské telá pochádzali z Adama a doslova v sebe niesli prvotný hriech. Tým pádom ani stvorenie Evy z Adamovho rebra nebolo problematické. Toto je jadro multiplikačnej teórie.

Prvú revíziu multiplikačnej teórie uviedol Peter Lombard pôsobiaci v 1150-tych rokoch v Paríži. Lombard sa snažil vyriešiť nasledujúce problémy:

1. Podľa vtedajšej predstavy zahŕňalo zmŕtvychvstanie aj obnovenie hmoty, nielen duše. Každá duša teda musela mať telo. Problém: čo ak jeden človek zje telo druhého človeka? Alebo ak nevedome zje rybu, ktorá zjedla iného človeka?

2. Teológom sa nepáčilo, že ľudia by mali pozostávať z rovnakého typu hmoty ako iné stvorenia. Hlavným problémom bolo, že lekári a medici pôsobiaci v tradícii Galena a Hypokrata skúmajúci anatómiu živočíchov (vrátane tráviaceho traktu) zovšeobecňovali svoje závery aj na človeka a tak sa či už priamo alebo nepriamo vyjadrovali k filozofickým a teologických otázkam. Teológovia, preto chceli postulovať dva typy hmoty. Jeden, ktorý by skúmali lekári a prírodní filozofi a druhý nadradený typ, ktorý by bol v pôsobnosti teológie.

Lombard upravil multiplikačnú teóriu pre potreby aktuálneho akademického života. Podla Lombarda pozostáva ľudské telo z hmoty, ktorá pochádzala od Adama a ktorá sa dokáže multiplikovať. Potrava však stimuluje rast tejto esenčnej hmoty a môže sa dočasne stať aj súčasťou tela. Zmŕtvychvstanie sa týkalo iba esenčnej hmoty a Boh tak, skôr než dotyčný vstal z mŕtvych, okrem redukcie vrások a nadmerného ochlpenia odpumpoval aj potravu zo žalúdka a z ostatných častí telo ktoré ju náhodou vstrebali.

Lombardove učenie sa stalo populárnym na začiatku 13. storočia v Paríži. Na vznikajúcej univerzite sa okrem teológie učila aj prírodná filozofia a medicína. Cez vtedy vznikajúce preklady nových Aristotelových diel sa zistilo, že Aristoteles tvrdil, že hmota v ľudskom semene pochádza z potravy. Tým pádom nemohli ľudia pochádzať z Adama. Multiplikačná teória slúžila ako zbraň proti Aristotelovým heretickým predstavám. Medici boli viacej pragmatický. Hrdili sa Avicenovým výrokom, že “Neznalosť pravdy lekárovi neuškodí”. Ako som už spomenul vyššie, revidovaná multiplikačná teória umožnila obmedziť oblasť pôsobnosti medikov. Títo sa vyznali v anatómii živočíchov avšak ich vedomosti sa nevzťahovali na ľudské telo, keďže toto tvorila špeciálna hmota.

Nové preklady Aristotelových diel však postupne naberali na popularite. K tomu sa pridali preklady arabských filozofov, Avicenu a Averoa, ktorých tvrdenia stáli tiež v opozícii s Lombardovou teóriou. Táto popularita podkopávala autoritu teológie, ktorá vtedy formálne stála nad medicínou a prírodnou filozofiou. Na druhej strane parížski teológovia (Bonaventura, Albert veľký, Tomáš Akvínský) sa lepšie zoznámili s novými prekladmi a našli spôsoby ako vylepšiť teologické učenie tak aby nestálo v konflikte s predstavami medikov. Základným kameňom bol Aristotelov hint, že učenie na vyššej intelektuálnej úrovni nemusí zahŕňať detaily na nižších úrovniach. Medikom ostali črevá a žlazy. Teológia riešila dušu a v nej obsiahnutú pravdu. Teológovia ďalej použili Aristotelovo delenie tela na telo-ako-hmota a telo-ako-tvar. Podľa tejto predstavy bolo ľudské telo ako rieka. Jeho hmota sa neustále menila, ale telo-ako-tvar držalo premennú hmotu pokope. Koncept telo-ako-tvar bolo podobný ďalšej esencialistickej predstave rozšírenej medzi medikmi – základnej vlhkosti (humidum radicale). Táto tvorila časť tela, ktorá sa prenášala z rodičov na potomkov a niesla napríklad charakterové vlastnosti. Zatiaľčo Bonaventura chápal telo-ako-tvar ako časť tela a teda priamo identifikoval základnú vlhkosť s telom-ako-tvar, Tomáš Akvinský chápal, že telo-ako-tvar je u Aristotela myslené ako abstraktný nehmotný aspekt hmoty. Akvinský sa teda celkom vzdal multiplikačnej teórie. Tým, sa ale dostal znovu do problémov so zmŕtvychvstaním, ktorým sa Lombard snažil vyhnúť. Ktorá porcia z tej všetkej hmoty, ktorá prešla telom bude obnovená? Akvinský tvrdil, že tá najmladšia časť, ktorá tvorila fétus. Tento názor bol rigorózne doložený myšlienkovými experimentami o kanibaloch, ktorý sa živili výlučne mäsom novorodencov.

Tým by sa mohol náš príbeh skončiť. Akurát, že Lombardove myšlienky sa dostali cez kanál do Anglicka a miestni zmätkovia, v nevedomosti aktuálneho parížskeho diania ich adaptovali a vylepšili. Podľa Angličanov (Richard Fishacre a Richard z Cornwallu, 1230-te až 1250-te roky) hmota sama o sebe nemá žiadny rozmer. Rozmer jej dával jej tvau a hmota mohla nadobudnúť hocaký tvar a hocaký rozmer. Čiže multiplikácia adamskej hmoty tak nebol problém. Parížska škola musela prísť s dalšou dávkou argumentov a myšlienkových experimentov, aby uviedli predstavy prichádzajúce spoza kanála na pravú miery. A ak nezomreli tak argumentujú ešte dodnes.

Od filozofie tráviaceho traktu k filozofii mysle

Ja to vidím tak, že debaty okolo tráviaceho traktu z obdobia vrcholnej scholastiky dosahujú kvality súčasného filozofovania o mysli. V ponuke sú bizarne teórie, uletené myšlienkové experimenty a delenie na “ťažké” a “ľahké” problémy tráviaceho traktu. Zaujímavý je ale hlavne aspekt, na ktorý upozorňuje Chemero. Totiž, že multiplikačná teórie rozhodne nebola intuitívna. Práve naopak, ľudia samozrejme videli, že osoby, ktoré jedia viacej sú tlstejší a ľudia, ktorí jedia menej sú chudší. Podobné pozorovania mohli vykonať u dobytka. Čo z toho vyplýva?

V prvom rade, Chemerov posudok, že nekvalita a bizarnosť argumentov (Chemero ich volá hegeliánske argumenty) v kognitívnych vedách je dôsledkom nezrelosti oboru, dáva zmysel.

Ďalej, Tomáš Marvan si naposledy sťažoval, že Mozgostroje sa prezentujú slabou meta-filozofiou. To musíme napraviť. Tu sú meta-filozofické otázky na dnes večer: Je filozofovanie formované konceptuálnymi kognitívnymi mechanizmami a z nich prameniacimi intuitívnymi teóriami? Alebo je filozofovanie produktom arbitrárnych kultúrnych faktorov? To sú dôležité otázky. Ak filozofické teórie reflektujú kognitívne mechanizmy, tak je filozofia zaujímavá pre psychológov. Napríklad, ak chce vývinový psychológ získať hypotézy o vývine intuitívnych teórii tráviaceho traktu u detí, tak rešeršuje filozofické teórie tráviaceho traktu. Naopak, ak sú filozofické teórie kultúrnym produktom, tak je ich obsah viacej volatilný a ťažšie z neho niečo vyvodiť. Je však možné si predstaviť antropológa, ktorý práve objavil nový kmeň domorodcov v amazonskom pralese. V tomto kmeni sa traduje, že potrava nesúvisí s rastom tela. Antropológ tak môže siahnuť po filozofii, aby lepšie pochopil predstavy domorodcov.

Pravda bude samozrejme niekde na rozmedzí. Niektoré filozofické predstavy budú reflektovať kognitívne kategórie viacej a niektoré menej. Príklad filozofie tráviaceho traktu je však zdvihnutým výkričníkom pre nás psychológov, aby sme sa zbytočne nesnažili pochopiť a aby sme nadmerne nepsychologizovali filozofické teórie. Ich bizarnosť a absurdnosť môže dosiahnuť arbitrárne rozmery!

Dennett, D. (2005). Sweet Dreams. Philosophical Obstacles to the Science of Consciousness. MIT Press. Cambridge, MA.

Reynolds, P. (1999). Food and the Body:Some Peculiar Questions in High Medieval Theology. BRILL. Leiden, NL.

Reynolds, P. (2001). Growth, decay, digestion, and resurrection. History Today, 51,
42-47.

About these ads

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s